podpísanej v družobnom meste pozval primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár poľské deti na výmenný rekreačný pobyt. Deti boli ubytované v rekreačnej oblasti na Hrádku. Počas pobytu absolvovali množstvo zaujímavých výletov do najbližšieho okolia. Prehliadli si Ochtinskú aragonitovú jaskyňu na Hrádku, kultúrne pamiatky v našom meste a zúčastnili sa Svätej omše v rímskokatolíckom kostole. Navštívili kaštieľ Andrássyovcov v Betliari, kde si prezreli zaujímavé expozície a historickú knižnicu. Zaujal ich rozsiahly park v okolí poľovníckeho sídla Andrássyovcov, jeden z najkrajších na Slovensku, fontány, vysoký kamenný vodopád i jazierko. Ďalšie dobrodružstvá zažili vo Vydrove pri Čiernom Balogu. Jazdu Čiernohronskou lesnou železničkou v lone nádhernej prírody si vychutnávali plnými dúškami. Očakávania detí splnila i prehliadka Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. So záujmom študovali informačné tabule o príslušnej faune a flóre nachádzajúcej sa v tejto lokalite. Najmenšie deti zaujal náučný chodník, no najväčším zážitkom pre ne bolo vidieť v ohrade diviaky a ich mláďatá. Pôvodná horáreň, historická lokomotíva i nástroje a ručné píly používané v minulosti boli dominantnou témou starších chlapcov.
Nasledujúci deň strávili deti na Prednej Hore, kde navštívili múzeum Ferdinanda Coburga a rekreačné zariadenie.
Turistika a naša príroda deti očarila. Nezdráhali sa absolvovať ani pešiu túru z Hrádku do Jelšavy v sprievode lesníkov a poľovníkov. Zaujali ich i súťaže v streľbe pod dohľadom skúsených strelcov z Poľovníckeho združenia Jelšavan. Na rybníkoch u „Baťáša“ sa posilnili grilovanými špecialitami a vyskúšali si lov rýb udicou, ako i kŕmenie rýb. Povozili sa i na osedlanom koníkovi.
Tak ako v predošlom, tak aj v tomto roku sme pre deti využili možnosť ubytovania a služieb, vrátane bazéna, v rekreačnom zariadení na Hrádku. Ďakujeme preto SMZ – Služby a.s., Jelšava a OZ PBGN pri SMZ a.s., Jelšava za túto možnosť. Úprimná vďaka patrí aj Poľovníckemu združeniu Jelšavan, Jánovi Kováčovi st. a všetkým, ktorí prispeli k realizovaniu pobytu poľských detí.
V letných horúčavách dobre padne kúpanie a slnenie. Referát kultúry zorganizoval približne pre 80 záujemcov oddychové zájazdy na známe kúpaliská v Číži.
Tradične posledný augustový týždeň končíme letnú prázdninovú činnosť zájazdom do Vysokých Tatier. V tomto roku prejavilo záujem oveľa viac obyvateľov, ako bola kapacita voľných miest v autobuse. Príjemný relax v krásnej tatranskej prírode dobre padol hlavne deťom a mládeži pred nástupom do školských lavíc. V Starom Smokovci sme sa rozdelili do skupín. Menej zdatní obdivovali tatranské končiare a užívali si krásne slnečné počasie v Starom Smokovci. Mládež s rodičmi si poctivo vyšliapali až na Hrebienok. Ostatní účastníci si cestu na Hrebienok uľahčili a vyviezli sa lanovkou. Odtiaľ naše kroky smerovali k Bilíkovej chate a vodopádom Studeného potoka až k Rainerovej chate. Tu sme sa rozlúčili s našimi zdatnými účastníkmi zájazdu, ktorí sa pobrali na spiatočnú cestu. Menšia skupina pokračovala v túre až k Zamkovského chate (1475 m). Žiaľ, časová tieseň nám neumožnila zdržať sa na mieste dlhšiu dobu. Po krátkej prestávke sme sa vydali na spiatočnú cestu. Cieľ našej cesty však v Smokovci nekončil. Autobusom sme sa prepravili na Štrbské Pleso. Vymenili sme skalnaté chodníky za príjemnú prechádzku okolo jazera.
Teplé slnečné lúče nás sprevádzali po celý deň a výhľad na tatranské štíty bol nádherný.
Text a foto V.S.
OBRÁZKY Z VÝLETOV POĽSKÝCH DETÍ
{gallery}kultura/jelsava/polske{/gallery}
{jcomments on}
Poľské deti z družobného mesta Szczekociny spoznávali cez prázdniny krásy Gemera i Slovenska Doporučený
Napísal(a) V.S.
I počas tohoročných letných prázdnin pripravil referát kultúry pri MsÚ v Jelšave množstvo zaujímavých podnetov na trávenie voľného času nielen pre deti a mládež, ale aj rodičov, starých rodičov a príbuzných. Ponúkli sme výlety, zorganizovali poznávacie i oddychové zájazdy s cieľom spoznávať krásy najbližšieho okolia, regiónu Gemer i Slovenska.
V predchádzajúcich dňoch sme sa dozvedeli o zážitkoch jelšavských detí v skautskom tábore pri Baltickom mori v mestečku Medzywodzie, kde strávili 10 dní. Pobyt pre ne hradilo družobné mesto Szczekociny za podpory burgmistra Mgr. Ing. Stanislava Wójczika. Na základe zmluvy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.