Karol Urbanec sa narodil 16. novembra 1913 v neďalekom Nandraži na strednom Gemeri. Pochádzal z murárskej rodiny. Po štúdiu na základnej škole v rodnej obci a maturite na Gymnáziu v Revúcej študoval na Učiteľskom ústave v Prešove, kde získal kvalifikáciu odborného učiteľa pre II. stupeň základných škôl v predmetoch matematika, geometria, rysovanie a hudobná výchova. Učiť začal na jednotriedke v Skerešove, odtiaľ prešiel na Štátny ústav pre hluchonemých do Jelšavy, neskôr na školu do Ratkovej. Odtiaľ bol dňa 12. decembra 1945 preložený do Jelšavy a menovaný za riaditeľa školy. Pretože funkciu riaditeľa súčasne zastával aj vtedajší riaditeľ Eugen Medovský, na škole bolo tzv. dvojvládie, ktoré skončilo 22.2.1946 preložením pána Urbanca do Štítnika za riaditeľa Štátnej meštianskej školy. V tejto funkcii bol až do 30.6.1953. Dňom 1.9.1953 bol dekrétom Expozitúry Povereníctva školstva a vedy v Košiciach menovaný za riaditeľa Osemročnej strednej školy v Jelšave. Tu pôsobil nepretržite až do svojho presťahovania sa do Revúcej a odchodu na starobný dôchodok. V Revúcej ešte istý čas učil na ZŠ J.A. Komenského. Zomrel 28.1.1983 a je pochovaný na cintoríne v Revúcej. Manželka Júlia, rod. Krokavcová (90), rodáčka z Ratkovej, bola dlhoročnou učiteľkou na škole v Jelšave. Žije v Revúcej. Mali spolu dvoch synov. Starší, stavebný inžinier a stredoškolský učiteľ, žiaľ, už nie je medzi nami. Mladší, lekár – internista, kardiológ, má v Revúcej súkromnú ambulanciu.
Pán Karol Urbanec bol vynikajúcim pedagógom, metodikom, riadiacim pracovníkom, ktorý vychoval veľa kvalitných učiteľov, svojich nástupcov. Mal vynikajúce organizačné schopnosti, ktoré využil okrem okruhu školy aj na pôde mesta. Dlhé roky pracoval aktívne ako poslanec MsNV, podpredseda MsNV, člen jeho rady a predseda Zboru pre občianske záležitosti, ktorého bol v roku 1953 spoluzakladateľom. Počas dlhoročného pôsobenia v týchto funkciách uvítal mnohých nových obyvateľov mesta, zosobášil veľa snúbeneckých párov a ako smútočný rečník sa v mene pozostalých rozlúčil s mnohými obyvateľmi nielen Jelšavy, ale aj širokého okolia. Bol externým poradcom pre matematiku na Odbore školstva Krajského národného výboru v Košiciach. Dlhodobo bol hlásateľom na futbalovom štadióne Magnezit Jelšava na všetkých jeho stretnutiach.
V čase 2. svetovej vojny bol zajatý a väznený ako dôstojník Slovenskej armády v nemeckých mestách Jena, Gera, Zwickau a Altenberg, odkiaľ bol oslobodený americkou armádou.
Počas svojho života bol ocenený mnohými ministerskými, krajskými i okresnými vyznamenaniami. Získal titul Zaslúžilý učiteľ a v roku 2003 mu bola udelená Cena primátora mesta MVDr. Milana Kolesára in memoriam.
Tí, ktorí ste ho poznali ako učiteľa alebo funkcionára mesta, alebo spolupracovníka, venujte mu tichú spomienku.
Mgr. Ondrej Mladší
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.