Tradičné októbrové podujatie sa seniorom páčilo, veď prišiel aj Grúň, Volejníčková a Jakubec Doporučený
Napísal(a) V.S.
„Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý, no po všetkých stránkach jedinečný román...“
V mladom veku si neuvedomujeme pravdivosť slov z citátu, no keď leto nášho života nebadane prechádza do jesene, i stránok v knihe života ubúda. A tak rok po roku prichádza nová jeseň, a vtedy s radosťou a úctou pripravujeme pre našich seniorov slávnostné podujatie, nazvané ,,Popoludnie úcty“.
V piatok 15. októbra 2010 sa stretli pozvaní seniori vo veľkej sále Mestského domu kultúry v Jelšave. Mesto Jelšava v spolupráci so Zborom pre občianske záležitosti pri Mestskom úrade v Jelšave
Tradičné podujatie otvorili a oficiálnou časťou sprevádzali členovia SPOZ-u pri Mestskom úrade v Jelšave Bc. Mariana Vojtechovská, Darina Marcinová a Karol Szabó. Po úvodných slovách a prednesených básňach sa následne ujal slova primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Vo svojom výstižnom príhovore pozdravil všetkých seniorov, povzbudil ich príjemnými slovami úcty k jeseni života a vďaky za angažovanosť na spoločenskom a kultúrnom dianí v našom meste. Prácu miestnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v krátkosti zhodnotila a vyzdvihla predsedníčka Okresnej organizácie JDS Mgr. Zuzana Homoliaková. Predstavila vyznamenaných členov miestnej organizácie JDS Máriu Gajdošovú, Margitu Barciovú, Alžbetu Mosaznú a Ivana Kováča. Zaželala výboru a novej predsedníčke Márii Miklovej veľa elánu v ďalšej práci pri organizovaní chodu Klubu dôchodcov v spolupráci s Okresnou organizáciou JDS v Revúcej. Spoločným prípitkom si prítomní uctili všetkých seniorov, ktorí sa v tomto roku dožili významných životných jubileí.
Pekným zážitkom pre seniorov bolo vystúpenie detí zo Základnej školy s materskou školou v Jelšave. Ľudový súbor Jelšavanček pod vedením Mgr. Gabriely Šestinovej, zástupkyne ZŠ s MŠ v Jelšave pre MŠ a učiteľky Janky Galovej sa predstavil pásmom ľudových scénok a piesní v jelšavskom nárečí.
V kultúrnom vstupe sme prítomným ponúkli i hudobno-zábavný program populárnych pesničiek a nestarnúcich šlágrov s názvom „Repete návraty“. Medzi účinkujúcimi bol spevák a známa osobnosť kultúrneho života Dušan Grúň so zamatovým hlasom a nádhernými a nezabudnuteľnými melódiami Starý rodný dom, Elena, Plavovláska, Butterfly, Ružička ruža. Charizmatická Lýdia Volejníčková s charakteristicky zafarbeným hlasom zaspievala rytmické a svieže piesne so španielskym či latinskoamerickým nádychom Corrida, Viva Espaňa, ako i pomalé rytmické melódie Keď si sám, Anjel, Životom sám si šiel a iné. Krásnym hlasom upútal i Martin Jakubec, umelec vyznačujúci sa srdečnosťou a šarmom. V jeho podaní zazneli skladby Slovenské mamky, To sólo patrí nám, Rodný môj kraj, Biele margaréty a iné. Pri ich počúvaní si naši seniori zaspomínali na roky svojej mladosti. Dlhotrvajúcim potleskom si vyžiadali i prídavok, čo značilo, že program a vystúpenie sa im páčili.
Text: V.S., foto: A.S.
{gallery}kultura/jelsava/jds/okt{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-