Do tanca hrala hudobná skupina Relax z Vlachova. Dobrá nálada vydržala plesajúcim až do skorých ranných hodín.
Text: V. S., foto: R. J.
Na valentínskej diskotéke sa aj súťažilo
Valentín je deň lásky a priateľstva. Láska je všade okolo nás, v úprimnom úsmeve, kamarátskom objatí, v detskom pohladení, v očiach domáceho miláčika, v dôvere priateľstva, medzi manželmi i ostatnými členmi rodiny.
Školský klub detí je tiež jedna veľká rodina, ktorá si prejavuje kamarátstvo a priateľstvo po celý rok. Nezabudli sme ani na Svätého Valentína. Už týždeň pred sme sa dohodli, že si pripravíme navzájom malé, vlastnoručne vyrobené darčeky, ktoré si odovzdáme na valentínskej diskotéke. V deň „D“ sme si vyobliekaní v červených tričkách vyzdobili našu družinu srdiečkami a balónmi a diskotéka mohla začať. Dievčatá tancovali a zabávali sa, no chlapci sa trochu ostýchali. Aby sme ich získali a zapojili, pripravili sme si súťaže. Tanec párov na novinách, hádzanie loptičky na cieľ a balónový tanec - tiež v pároch. Niektorí predviedli na svoju obľúbenú pesničku zaujímavé tanečné kreácie. Záver našej diskotéky patril darčekom, ktoré určite každého potešili.
Text a foto: Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Karneval so „zvieratkami a rozprávkovými bytosťami“ bol veselý
Za oknami smiech a tanec,
fašiangový harmatanec.
Berte masky, je tu bál,
fašiangový karneval.
Karneval je u nás už tradíciou. I tentoraz prišlo veľa originálnych a krásnych masiek spolu s rodičmi, čomu sa veľmi tešíme. Vyzdobená telocvičňa sa zmenila na krajinu rozprávkových bytostí a zvieratiek.
Masky sa postupne predstavili, potom sme veselo tancovali a zabávali sa. Nechýbali ani súťaže, ktoré sú veľmi populárne. Precvičili si svoju presnú mušku hodom loptičky do velikánskych úst šaša Bonifáca, holili svojich oteckov chutnou šľahačkou, s mamkami skákali s priviazanými nohami okolo méty a svoju obratnosť a šikovnosť si vyskúšali pri stavaní vysokej veže z debničiek. Každá maska bola na záver odmenená, ale najkrajšou odmenou bola radosť detí a pekný zážitok.
I keď na našom karnevale vládla dobrá nálada a pohoda, všetko sa raz musí skončiť, a tak sme sa rozlúčili s karnevalom aj s maskami a rozbehli sme sa na jarné prázdniny.
Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Do materskej školy prišli princezné aj víly
Karneval sa chystá, Janko s Katkou výska.
Maska skrýva deťom tvár, nepozná ich ani kráľ.
Chodia, pekne vykračujú, neskáču a nešaškujú.
Kráčajú si cupi – cup, na karneval dupi – dup.
Cválam, až ma nôžky bolia, cez lúky a šíre polia.
Ponáhľam sa deti dnes, začína sa v škôlke ples.
Mamka mi už kostým dala, maska mi k nej len chýbala.
Masku mám už na hlave, cválam si na karnevale.
Vitaj, pánko Karneval,
predsa si k nám zavítal.
Všetko máme na mieru
z krepového papieru.
Veselo bolo aj deťom z materskej školy v piatok 22. februára 2013. Vyzdobené priestory Mestského domu kultúry v Jelšave navodili tú správnu karnevalovú atmosféru. Sála sa zmenila na rozprávkovú krajinu.
Deti sa prezliekli do masiek, netrpezlivo očakávali začiatok karnevalu. Začal sa privítaním karnevalovou pesničkou z CD „Spieva celá škôlka“ od Hrehu. Po krátkom privítaní sa predstavili veľké masky – Škriatok, Čarodejnica, Kocúrik, Vodník, Víla.
V tanci sa vykrúcali zvieratká, víly, princezné, spidermani, malí bojovníci a iné rozprávkové postavičky. Deti pozvŕtali na parkete rodičov, ale i babky a dedkov. Tanec striedali súťaže, pri ktorých vyhral každý a za účasť si vybral v tombole malý darček. Deti súťažili v týchto disciplínach: lízanie šľahačky, namotávanie cukríka na ceruzku, kvetinový tanec, nosenie guľôčky na lyžičke na vzdialenosť 5m. Deti si pochutnali na fašiangových šiškách a džúse. Smiech, zábava, tanec a dobrá nálada sa šírili vo veľkej, prekrásne vyzdobenej sále.
Toto podujatie zanechalo v detských srdiečkach nádherný zážitok, ktorý je pre nás, pedagógov, odmenou.
Touto cestou ďakujeme nášmu zriaďovateľovi Mestu Jelšava za poskytnutie sály, p. M. Gackovi za hudbu, rodičom, ktorí s veľkou ochotou pomáhali pri vyzdobovaní sály - M. Máté, A. Mátéová, L. Bábelová a p. Antošková. A nakoniec patrí veľká vďaka všetkým rodičom, ktorí pripravili pre svoje ratolesti masky a pričinili sa o to, že prišli na karneval, že sa tu cítili dobre a vedeli oceniť prácu pedagogických pracovníkov. Čo dodať na záver? Sme radi, že sme uskutočnili túto akciu, že sa tu každý cítil dobre a tešíme sa na karneval v roku 2014.
Irena Klimonová, uč. MŠ
{jcomments on}
































Štvrtý Jelšavský mestský bál v príjemnom prostredí hotela Hrádok dňa 16. februára 2013 otvoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Poprial plesajúcim príjemnú zábavu a dobrú náladu počas trvania plesu. Mgr. Marianna Gömöry oboznámila prítomných s organizačnými pokynmi a pozvala ich k vzhliadnutiu úvodného programu.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-