Do tanca hrala hudobná skupina Relax z Vlachova. Dobrá nálada vydržala plesajúcim až do skorých ranných hodín.
Text: V. S., foto: R. J.
Na valentínskej diskotéke sa aj súťažilo
Valentín je deň lásky a priateľstva. Láska je všade okolo nás, v úprimnom úsmeve, kamarátskom objatí, v detskom pohladení, v očiach domáceho miláčika, v dôvere priateľstva, medzi manželmi i ostatnými členmi rodiny.
Školský klub detí je tiež jedna veľká rodina, ktorá si prejavuje kamarátstvo a priateľstvo po celý rok. Nezabudli sme ani na Svätého Valentína. Už týždeň pred sme sa dohodli, že si pripravíme navzájom malé, vlastnoručne vyrobené darčeky, ktoré si odovzdáme na valentínskej diskotéke. V deň „D“ sme si vyobliekaní v červených tričkách vyzdobili našu družinu srdiečkami a balónmi a diskotéka mohla začať. Dievčatá tancovali a zabávali sa, no chlapci sa trochu ostýchali. Aby sme ich získali a zapojili, pripravili sme si súťaže. Tanec párov na novinách, hádzanie loptičky na cieľ a balónový tanec - tiež v pároch. Niektorí predviedli na svoju obľúbenú pesničku zaujímavé tanečné kreácie. Záver našej diskotéky patril darčekom, ktoré určite každého potešili.
Text a foto: Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Karneval so „zvieratkami a rozprávkovými bytosťami“ bol veselý
Za oknami smiech a tanec,
fašiangový harmatanec.
Berte masky, je tu bál,
fašiangový karneval.
Karneval je u nás už tradíciou. I tentoraz prišlo veľa originálnych a krásnych masiek spolu s rodičmi, čomu sa veľmi tešíme. Vyzdobená telocvičňa sa zmenila na krajinu rozprávkových bytostí a zvieratiek.
Masky sa postupne predstavili, potom sme veselo tancovali a zabávali sa. Nechýbali ani súťaže, ktoré sú veľmi populárne. Precvičili si svoju presnú mušku hodom loptičky do velikánskych úst šaša Bonifáca, holili svojich oteckov chutnou šľahačkou, s mamkami skákali s priviazanými nohami okolo méty a svoju obratnosť a šikovnosť si vyskúšali pri stavaní vysokej veže z debničiek. Každá maska bola na záver odmenená, ale najkrajšou odmenou bola radosť detí a pekný zážitok.
I keď na našom karnevale vládla dobrá nálada a pohoda, všetko sa raz musí skončiť, a tak sme sa rozlúčili s karnevalom aj s maskami a rozbehli sme sa na jarné prázdniny.
Bc. Emília Simanová, vychovávateľka
Do materskej školy prišli princezné aj víly
Karneval sa chystá, Janko s Katkou výska.
Maska skrýva deťom tvár, nepozná ich ani kráľ.
Chodia, pekne vykračujú, neskáču a nešaškujú.
Kráčajú si cupi – cup, na karneval dupi – dup.
Cválam, až ma nôžky bolia, cez lúky a šíre polia.
Ponáhľam sa deti dnes, začína sa v škôlke ples.
Mamka mi už kostým dala, maska mi k nej len chýbala.
Masku mám už na hlave, cválam si na karnevale.
Vitaj, pánko Karneval,
predsa si k nám zavítal.
Všetko máme na mieru
z krepového papieru.
Veselo bolo aj deťom z materskej školy v piatok 22. februára 2013. Vyzdobené priestory Mestského domu kultúry v Jelšave navodili tú správnu karnevalovú atmosféru. Sála sa zmenila na rozprávkovú krajinu.
Deti sa prezliekli do masiek, netrpezlivo očakávali začiatok karnevalu. Začal sa privítaním karnevalovou pesničkou z CD „Spieva celá škôlka“ od Hrehu. Po krátkom privítaní sa predstavili veľké masky – Škriatok, Čarodejnica, Kocúrik, Vodník, Víla.
V tanci sa vykrúcali zvieratká, víly, princezné, spidermani, malí bojovníci a iné rozprávkové postavičky. Deti pozvŕtali na parkete rodičov, ale i babky a dedkov. Tanec striedali súťaže, pri ktorých vyhral každý a za účasť si vybral v tombole malý darček. Deti súťažili v týchto disciplínach: lízanie šľahačky, namotávanie cukríka na ceruzku, kvetinový tanec, nosenie guľôčky na lyžičke na vzdialenosť 5m. Deti si pochutnali na fašiangových šiškách a džúse. Smiech, zábava, tanec a dobrá nálada sa šírili vo veľkej, prekrásne vyzdobenej sále.
Toto podujatie zanechalo v detských srdiečkach nádherný zážitok, ktorý je pre nás, pedagógov, odmenou.
Touto cestou ďakujeme nášmu zriaďovateľovi Mestu Jelšava za poskytnutie sály, p. M. Gackovi za hudbu, rodičom, ktorí s veľkou ochotou pomáhali pri vyzdobovaní sály - M. Máté, A. Mátéová, L. Bábelová a p. Antošková. A nakoniec patrí veľká vďaka všetkým rodičom, ktorí pripravili pre svoje ratolesti masky a pričinili sa o to, že prišli na karneval, že sa tu cítili dobre a vedeli oceniť prácu pedagogických pracovníkov. Čo dodať na záver? Sme radi, že sme uskutočnili túto akciu, že sa tu každý cítil dobre a tešíme sa na karneval v roku 2014.
Irena Klimonová, uč. MŠ
{jcomments on}

































Štvrtý Jelšavský mestský bál v príjemnom prostredí hotela Hrádok dňa 16. februára 2013 otvoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Poprial plesajúcim príjemnú zábavu a dobrú náladu počas trvania plesu. Mgr. Marianna Gömöry oboznámila prítomných s organizačnými pokynmi a pozvala ich k vzhliadnutiu úvodného programu.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-