Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestské múzeum Jelšava, Mesto Jelšava a Mestský záhradkársky spolok pripravili pre širokú verejnosť nultý ročník Čerešňových dní, ktoré sa konali od 6.7.2012 do 8.7.2012. Táto akcia bola nová a vznikla na počesť Čerešníckeho spolku založeného v roku 1796 – najstarší ovocinársky spolok na území dnešného Slovenska, popredný v celom Uhorsku. V roku 1844 sa v Jelšave uskutočnila prvá výstava ovocia na Slovensku. Jelšava a okolie sa v produkcii ovocia umiestnila v roku 1868 v rámci Uhorska na prvom mieste. K významným zakladateľom spolku patril evanjelický kňaz, polyhistor a organizátor vysťahovalectva Slovákov na Pri tejto príležitosti sme pripravili pre širokú verejnosť pestrý program, ktorý si prišlo pozrieť veľa návštevníkov z Jelšavy a okolia ako aj pozvaní hostia z partnerských miest - Slovenský Komlóš a Nadlak. Súčasťou programu bol odborný seminár, vystúpenie Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka, Folklórnej speváckej skupiny Hrabina, spevácka súťaž detí spievajúcich ovocné pesničky, prezentačná výstava ovocia, gastroprehliadka, evanjelické služby božie a kladenie vencov na hrob P. Valaského.
Odborného seminára sa zaoberal ovocinárstvom v minulosti a súčasnosti a osobnosťou Pavla Valaského. Svoje príspevky prezentovali: Ing. I. Kvetko (MsÚ Revúca) – Podmienky a vznik Jelšavského ovocinárskeho spolku a jeho vplyv na rozvoj ovocinárstva na Gemeri; Ľ. Miklo (predseda MZS Jelšava) – Vznik rozvoj a súčasnosť Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava; Mgr. Ľ. Sobanská (evanjelická farárka, v minulosti dlhodobo pôsobiaca v Jelšave) – Pavol Valaský ako historická osobnosť; Mgr. I. Bojna (evanjelický farár pôsobiaci v Jelšave) – Význam a bohatá činnosť evanjelickej školy v Jelšave; M. Melegová (predsedníčka Organizácia komlóšskych Slovákov) – Pôsobenie P. Valaského v Slovenskom Komlóši; P. Bujtár (stredoškolský profesor) – O činnosti ovocinárstva v Nadlaku.
Speváckej súťaži ovocných pesničiek sa zúčastnilo osem dievčat – žiačok základnej školy. Svoje spevácke výkony podávali za sprievodu Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka. Porota v zložení: Ing. I. Nemčok – hudobník a predseda poroty, K. Szabo – poslanec MZ Jelšava a E. Bryndzák – hudobník sa zhodli na víťazstve týchto dievčat: 3. miesto – Radka Fantazírová, 2. miesto: Slávka Strihanová, 1. miesto: Simona Fabová a cenu divákov získala Slávka Strihanová.
Do gastroprehliadky sa so svojimi ovocnými sladkosťami mohli zapojiť obyvatelia na základe propagovanej výzvy. Bolo prihlásených 21 pekárenských výrobkov od obyvateliek Jelšavy, okolia, ale aj z partnerského mesta Slovenský Komlóš. Ochutnávka dobrôt mala u návštevníkov veľký ohlas. Návštevníci zvolili tri najchutnejšie výrobky v diváckom hlasovaní: 3. miesto: OZ Jelšavanka – Ovocie v košíčku, 2. miesto: rodina Polomková – Čerešňová „torta“, 1. miesto: OZ Jelšavanka – Kokosovo-čerešňové rezy. Oceneným gratulujeme.
V prezentačných stánkoch propagovali svoju prácu a výrobky OZ Slovenský zväz včelárov, Mestské múzeum Jelšava a Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava. Zapojili sa aj naši partneri zo Slovenského Komlóša – ponúkali komlóšsku klobásu, zavárané čerešne a prezentovali svoje ručné práce.
Do priebehu celej akcie bol zapojený aj priestor dvora Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava, kde prebiehala prezentačná výstava ovocia Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava, do ktorej prispeli aj návštevníci z Slovenského Komlóša. Bol tu aj zabezpečený pitný režim pre návštevníkov – čerešňová a ovocná limonáda.
Chceli by sme sa poďakovať za pomoc a podporu všetkým, ktorí svojou troškou prispeli k zdarnému priebehu podujatia.
Mgr. Tatiana Strelková
Foto: Jakub Rovný
{gallery}obsah/jelsava/ceresnove{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.