Pri tejto príležitosti sme pripravili pre širokú verejnosť pestrý program, ktorý si prišlo pozrieť veľa návštevníkov z Jelšavy a okolia ako aj pozvaní hostia z partnerských miest - Slovenský Komlóš a Nadlak. Súčasťou programu bol odborný seminár, vystúpenie Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka, Folklórnej speváckej skupiny Hrabina, spevácka súťaž detí spievajúcich ovocné pesničky, prezentačná výstava ovocia, gastroprehliadka, evanjelické služby božie a kladenie vencov na hrob P. Valaského.
Odborného seminára sa zaoberal ovocinárstvom v minulosti a súčasnosti a osobnosťou Pavla Valaského. Svoje príspevky prezentovali: Ing. I. Kvetko (MsÚ Revúca) – Podmienky a vznik Jelšavského ovocinárskeho spolku a jeho vplyv na rozvoj ovocinárstva na Gemeri; Ľ. Miklo (predseda MZS Jelšava) – Vznik rozvoj a súčasnosť Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava; Mgr. Ľ. Sobanská (evanjelická farárka, v minulosti dlhodobo pôsobiaca v Jelšave) – Pavol Valaský ako historická osobnosť; Mgr. I. Bojna (evanjelický farár pôsobiaci v Jelšave) – Význam a bohatá činnosť evanjelickej školy v Jelšave; M. Melegová (predsedníčka Organizácia komlóšskych Slovákov) – Pôsobenie P. Valaského v Slovenskom Komlóši; P. Bujtár (stredoškolský profesor) – O činnosti ovocinárstva v Nadlaku.
Speváckej súťaži ovocných pesničiek sa zúčastnilo osem dievčat – žiačok základnej školy. Svoje spevácke výkony podávali za sprievodu Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka. Porota v zložení: Ing. I. Nemčok – hudobník a predseda poroty, K. Szabo – poslanec MZ Jelšava a E. Bryndzák – hudobník sa zhodli na víťazstve týchto dievčat: 3. miesto – Radka Fantazírová, 2. miesto: Slávka Strihanová, 1. miesto: Simona Fabová a cenu divákov získala Slávka Strihanová.
Do gastroprehliadky sa so svojimi ovocnými sladkosťami mohli zapojiť obyvatelia na základe propagovanej výzvy. Bolo prihlásených 21 pekárenských výrobkov od obyvateliek Jelšavy, okolia, ale aj z partnerského mesta Slovenský Komlóš. Ochutnávka dobrôt mala u návštevníkov veľký ohlas. Návštevníci zvolili tri najchutnejšie výrobky v diváckom hlasovaní: 3. miesto: OZ Jelšavanka – Ovocie v košíčku, 2. miesto: rodina Polomková – Čerešňová „torta“, 1. miesto: OZ Jelšavanka – Kokosovo-čerešňové rezy. Oceneným gratulujeme.
V prezentačných stánkoch propagovali svoju prácu a výrobky OZ Slovenský zväz včelárov, Mestské múzeum Jelšava a Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava. Zapojili sa aj naši partneri zo Slovenského Komlóša – ponúkali komlóšsku klobásu, zavárané čerešne a prezentovali svoje ručné práce.
Do priebehu celej akcie bol zapojený aj priestor dvora Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava, kde prebiehala prezentačná výstava ovocia Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava, do ktorej prispeli aj návštevníci z Slovenského Komlóša. Bol tu aj zabezpečený pitný režim pre návštevníkov – čerešňová a ovocná limonáda.
Chceli by sme sa poďakovať za pomoc a podporu všetkým, ktorí svojou troškou prispeli k zdarnému priebehu podujatia.
Mgr. Tatiana Strelková
Foto: Jakub Rovný
{gallery}obsah/jelsava/ceresnove{/gallery}
{jcomments on}
































Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestské múzeum Jelšava, Mesto Jelšava a Mestský záhradkársky spolok pripravili pre širokú verejnosť nultý ročník Čerešňových dní, ktoré sa konali od 6.7.2012 do 8.7.2012. Táto akcia bola nová a vznikla na počesť Čerešníckeho spolku založeného v roku 1796 – najstarší ovocinársky spolok na území dnešného Slovenska, popredný v celom Uhorsku. V roku 1844 sa v Jelšave uskutočnila prvá výstava ovocia na Slovensku. Jelšava a okolie sa v produkcii ovocia umiestnila v roku 1868 v rámci Uhorska na prvom mieste. K významným zakladateľom spolku patril evanjelický kňaz, polyhistor a organizátor vysťahovalectva Slovákov na
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-