sály. Na úvod programu si mamičky vypočuli Mazúrku v klavírnom prevedení Veroniky Remeníkovej a Ragtimes v podaní Simonky Fabovej. Príhovor primátora mesta MVDr. Milana Kolesára sa niesol v znamení slov vyjadrujúcich úctu k ženám – matkám, ktoré sú prvou veľkou istotou v živote každého človiečika.
Sviatočnú atmosféru podujatia umocnil valčík v podaní Viktórie Berovej a Davida Grláka, žiakov ZUŠ v Revúcej, elokované pracovisko Jelšava.
A to, že ku každému sviatku neodmysliteľne patrí kytica, vie každý z nás. I pomyselnou kytičkou uvitou z piesní, básní a scénok sa predstavili deti z materskej a žiaci základnej školy ako i deti zo školského klubu detí. Snažili sa mamkám a starým mamám vyjadriť vďaku za lásku, starostlivosť a obetavosť.
Nasledujúcim kvietkom veľkej kytice bolo vystúpenie detí materskej školy pod vedením pani učiteliek Smerekovej a Mackovej. Divadielkom o „Troch prasiatkach“ sa mamičkám predstavili žiaci zo Školského klubu detí pri Základnej škole s materskou školou v Jelšave pod vedením Bc. Emílie Simanovej. Nechýbalo ani pásmo zostavené zo scénok, básničiek, pesničiek v podaní žiakov ZŠ s MŠ v Jelšave, ktoré nacvičila pani učiteľka K. Hrbálová a M. Berová. Veselú atmosféru a náladu navodili v závere programu mažoretky základnej školy, keď na prekvapenie prítomných vpochodovali do sály hlavným vchodom. Na javisku predviedli i zaujímavé choreografie, ktoré s nimi nacvičila zástupkyňa riaditeľa ZŠ s MŠ v Jelšave RNDr. Adela Horváthová.
Programom venovaným Dňu matiek sprevádzala členka ZPOZ v Jelšave Eva Szabová, ktorá predniesla záverečnú báseň a rozlúčila sa s prítomnými mamičkami.
V.S.
{gallery}skola/jelsava/dm{/gallery}
V programe pre mamičky účinkovali deti Doporučený
Napísal(a) V.S.
V mesiaci máj sme si pripomenuli krásny sviatok Deň matiek aj v Jelšave. Mama je najdrahšia bytosť, ktorú v živote máme. Vyjadriť jej úctu, obdiv a lásku sme sa snažili prostredníctvom programu pripraveného pre všetky mamičky a staré mamy. Program sa uskutočnil v pondelok 9. mája 2011 v popoludňajších hodinách v Mestskom dome kultúry v Jelšave.
Keď načrieme do histórie zistíme, že symbolom Dňa matiek sa stali biele klinčeky. Predstavujú totiž čistotu, ľúbeznosť a prijímanie materinskej lásky ako daru. Takýto nežný kvietok daroval i primátor mesta všetkým prítomným mamičkám pri vstupe do slávnostne vyzdobenej
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.