V dopoludňajších hodinách bol vzhľadom na pribúdanie počtu zásahov vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. Každú chvíľu sa na železničnom moste pri sútoku oboch vôd objavovali obyvatelia ohrozených častí, aby monitorovali výšku vody a upokojili svoje obavy. Situácia však bola dosť nebezpečná, keď o 10.30 h dosiahla vylievajúca sa voda pri sútoku výšku
Po hodine sa napriek prehánkam hladina ustálila a o 13.00 h bol zaznamenaný pokles o 2 cm. To bolo dobré znamenie, no premenlivé počasie nedávalo dôvod na predčasnú radosť. Všetci si vydýchli až o 17.45 h, keď dážď úplne ustal a hladina vody poklesla o 16 cm. (Pre ilustráciu: hladina vody pri obci Bretka, kde sa Muráň vlieva do Slanej, dosiahla úroveň o 16.00 h
Ďalší deň, keď vykuklo slniečko, si všetci vydýchli, no ešte s obavami a rezervou, lebo predpovede boli aj také aj také... Druhý deň po záplave, v nedeľu, sa úroveň vody v potoku vďaka slnečnému počasiu dostala skoro na pôvodnú úroveň. Rieka Muráň však ešte stále obmývala brehy niekoľko metrov od svojho koryta.
Hasiči v piatok zasahovali na viacerých miestach postihnutých povodňou. Na Teplickej ulici odčerpávali vodu pri rodinných domoch č. 261 a 268 a pred bytovými domami č. 262 - 267.
Práca ich čakala aj cez víkend. V sobotu odčerpávali vodu na Námestí republiky u pani Viery Žigovej a v nedeľu v záhradkárskej osade.
Posledná takáto povodeň postihla Jelšavu začiatkom 90-tych rokov, keď voda kulminovala asi v takej výške ako pri tohtoročnej povodni. V mysliach starších obyvateľov Jelšavy sa však dodnes nevymazala spomienka na povodeň v októbri 1974, kedy rieka Muráň ešte nebola regulovaná a škody na majetkoch občanov boli značné.
Predpovede na ďalšie roky nie sú vôbec uspokojivé, takže obavy z prípadných záplav sú opodstatnené. Ako sme v médiách mohli počuť i vidieť, celé územie východného Slovenska bolo postihnuté povodňou. Už teraz sa pripravujú plány na predchádzanie jej následkov. Dúfajme, že aj u nás sa ochrana v rizikových častiach zlepší.
10.6.2010
(Informácie o miestach hasičských zásahov: Gabriela Jakubecová)
Text a foto: Alena Sabonová
FOTOGALÉRIA:
{gallery}obsah/jelsava/pov{/gallery}
{jcomments on}
































Po neprestávajúcom daždi v noci zo štvrtka 3. na piatok 4. júna 2010 sa v skorých ranných hodinách ešte nedalo predpokladať, či dážď ustane a počasie sa umúdri, alebo dôjde k tomu najhoršiemu, čoho sa obávali hlavne obyvatelia Ševcovskej ulice. O 7.15 hodine, keď primátor mesta MVDr. Milan Kolesár vyhlásil prostredníctvom mestského rozhlasu 1. stupeň povodňovej aktivity, sa voda potoka Jordán pri sútoku do rieky Muráň začala vylievať do najbližších záhrad. Dážď stále neprestával, a tak o 7.30 h zasadal na Mestskom úrade v Jelšave krízový štáb na čele s primátorom mesta, ktorý pripravil všetko na záchranu obyvateľov a elimináciu škôd na majetku. Obyvatelia začali postupne žiadať o pomoc. Najviac obáv mali na nižnom konci Ševcovskej ulice od Samkovcov až po Sabonovcov, ktorí bývajú v najohrozenejšej lokalite. Opodstatnenú obavu zo záplavy mali aj ohrození občania Kúpeľnej ulice, ulice
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.