V piatok 4. novembra 2011 v podvečer priletela do našej školy v Jelšave ježibabka na metle. Ste zvedaví, čo u nás robila? Ona vám to sama vyrozpráva.Prvá sestra Celestína bola uväznená v sieťach pavúčej ženy, ktorá ju tam väznila už niekoľko rokov. Všetky strašidielka sa pustili do siete, prešli cez ňu, sieť roztrhali a moju sestričku vyslobodili. Pavúčica zostala bez koristi a preľaknutá utiekla. Hneď na to ich čakala nebezpečná cesta cez priepasť po pohyblivých duchoch.
Všetky strašidlá prekážku zdolali a vyslobodili sestru Hermínu, ktorá musela túto priepasť strážiť. Vo svojom pátraní natrafili na tretiu sestru Florentínku, ktorú mohli odkliať, len ak uhádnu mená celej našej rodiny a pripravia si zaklínadlo, veľmi dôležité pri ďalšom pátraní.Vďaka malým jelšavským strašidielkam sme už boli štyri. Prišla chvíľa, keď strašidielka stratili správny smer a pustili sa do čiernej tmy, kde zablúdili. Našťastie sa rýchlo zorientovali a došli k posledným dvom sestrám Hyde a Lyde. Ježibabky strašidielkam veľmi neverili. Mysleli si, že sú to zlé strašidlá, preto ich skúšali a skúšali. Najprv lietali na metlách cez prekážky, potom hádzali prísady do kotla s čarodejným nápojom, až nakoniec im sestry ježibabky uverili. Takto sme sa všetky po rokoch stretli vďaka odvahe, sile a súdržnosti malých strašidielok. Odmenou im bol nájdený sladký poklad. Nakoniec sme sa všetci veselili a spoločne sme si zatancovali pri mesiačiku. Tieto Vianoce budem tráviť v kruhu mojej ježibabskej rodiny, a to vďaka malým jelšavským strašidielkam, no nie len im. Vďaka patrí aj zamestnancom mestského úradu, ktorí sa postarali o osvetlenie a pánovi Kováčovi za hudbu na našej akcii. Dovidenia o rok!“
Bc. Emília Simanová
Žiaci druhého stupňa Základnej školy v Jelšave
si po minuloročnej úspešnej Halloweenskej párty zopakovali túto divokú strašidelnú diskotéku aj tento školský rok. Mnohí z nich sa inšpirovali kostýmami z pokračovania úspešnej českej čarodejníckej rozprávky „Saxana a lexikon kúziel“, ktorej premietania sme sa zúčastnili v stredu 26. novembra 2011 v kine. A po prázdninách vo štvrtok nastal deň „D“, keď sa mohli v plnej paráde predviesť pred svojimi spolužiakmi v pekne vyzdobenej telocvični. Okrem tanca sme sa zabavili aj na rôznych súťažiach, ktoré sú typické pre deti oslavujúce tento sviatok v anglicky hovoriacich krajinách. Lovili sme jabĺčka z vody len pomocou úst a jedli penové cukríky navlečené na dlhej nitke tiež bez asistencie rúk. Samozrejme, že nechýbala ani módna prehliadka stríg, múmií, strašidiel, duchov a iných zjavov. Po výborne strávenom odpoludní sme sa rozlúčili a cestou domov rozmýšľali nad tým, aký kostým si vymyslíme na budúci školský rok.
Mgr. Eva Čarná
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.