Zážitky gemerských detí z výmenného pobytu pri Baltskom mori v Poľsku Doporučený
Napísal(a) Emília Simanová
Ako iste viete, naše mesto Jelšava nadviazalo družbu s poľským mestom Szczekociny. V rámci tejto družby sa už druhý rok uskutočnil pre deti z nášho mesta a poľské deti výmenný pobyt. Mesto Szczekociny vlastní už dlhé roky skautský tábor pri Baltskom mori v mestečku Miedzywodzie, kde deti strávili pekných 10 dní. Cesta bola únavná a chvíľami sa zdala nekonečná, no stálo to za to.
Miedzywodzie je malé prímorské mestečko so všetkým, čo k tomu patrí. Pekné privátne domčeky vyzdobené pestrými kvetmi, mnoho butikov s darčekovými predmetmi a šatstvom. Atrakcie pre deti i dospelých, reštaurácie s kvetinovými terasami, kde rozvoniavajú rôzne druhy jedál. Pri mori je piesočnatá pláž, trochu chladnejšia
Neďaleko od pláže, v borovicovom lese, sa nachádza skautský tábor. Na začiatku tábora je vrátnica so strážnicou. Medzi stromami sa ukrývajú drevené chatky, vojenské stany, kuchyňa s jedálňou, umyváreň a hygienické zariadenia.
Tábor strážila deň aj noc hliadka, o zdravie detí sa starali dve zdravotné sestry a o stravu tety kuchárky, ktoré nám varili a pripravovali chutné, pre nás občas netradičné jedlá.
Deň sme pravidelne začínali táborovým rituálom, vítaním nového dňa a slniečka. Po nástupe sme mávali rozcvičku. Na každý deň bol pripravený program a úlohy. Večer sa celý tábor zišiel pri nástupe, kde vedúci tábora zhodnotil deň, udelil pochvaly i pokarhania, odovzdával ceny súťažiacim. Po večernom nástupe nasledoval večerný program. O 22.30 hod. sme sa v kruhu rozlúčili rituálom tábora so slniečkom, čo pre nás znamenalo večierku. Táborový program bol pestrý. Plnili sme rôzne úlohy, tvorili sme a súťažili. Raz sme sa prezliekli za pirátov, inokedy sme boli indiánmi. Hrali sme divadlo, súťažili v speve, hľadali sme poklad. Deti, ktoré boli pri mori prvýkrát, pokrstil sám Poseidon. Nebolo to však jednoduché, deti museli prekonávať rôzne prekážky. Chlapci si zahrali futbalový zápas, súťažili v stolnom tenise. Absolvovali sme rôzne výlety spojené s exkurziami vo vojenských múzeách, videli sme veľkú zbierku prírodnín a skamenelín, kostry dinosaurov. Navštívili sme múzeum voskových figurín, kde sa nachádzajú rozprávkové bytosti, herci, speváci, štátnici i umelci z celého sveta. Zaujímavým zážitkom, až dobrodružstvom, bola plavba loďou po rozbúrenom mori. Samozrejme, že sme sa aj kúpali, i keď more je tam trochu studené.
Ale prišiel deň odchodu a koniec nášho pobytu, kedy sa pri lúčení s novými priateľmi kotúľali aj slzičky po lícach detí, ale aj nás, dospelých. Bol to veľmi pekný výlet, deti si našli nových kamarátov, zažili sme veľa zaujímavých a pekných dní, videli sme nové miesta. Je dobré, že sa uskutočnila táto družba, lebo deti môžu takto spoznávať aj iné krajiny a kultúru, nájsť si nových kamarátov a poznávať ich reč.
Na záver rituál
„Nech nám slniečko svieti po celý deň.“:
„Vstáva deň, slnce už, zišlo z hôr, zišlo z vôd, zišlo z polí,
v tichom sne vzbuď sa už, deň je už.“
„Hej, hej, slniečko naše,
hej, hej, vítame ťa.
Hej, hej, slniečko naše,
svieť nám po celý deň.“
(voľný preklad)
Emília Simanová
OBRÁZKY OD BALTSKÉHO MORA
{gallery}kultura/jelsava/more{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-