Ani podrobné spravodajstvo k 200. výročiu narodenia nášho národovca, evanjelického kazateľa, spisovateľa a básnika Samuela Tomášika nedá človeku toľko, čo osobná účasť, alebo aspoň sledovanie priameho televízneho vysielania, v tomto prípade zo slávnostnej pobožnosti v evanjelickom kostole v Chyžnom. Televízia nás zaviedla do malej, teraz zasneženej obce na strednom Gemeri, do Chyžného, kde ako farár pôsobil Samo Tomášik. Tu našiel na miestnom cintoríne aj miesto svojho Precízna príprava celej udalosti priniesla najmä po duchovnej stránke učastníkom pobožnosti svoje ovocie. Už len vidieť v neveľkom kostole toľko liturgistov ako v tento deň, aj s účasťou generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Miloša Klátika, bolo zážitkom nielen pre domácich členov cirkevného zboru. Na slávnosť prišlo i viacero osobností z blízkeho i vzdialeného okolia. Bolo preto pre niektorých zážitkom postretávať tu i dávno nevidených známych, či priateľov a prehovoriť zopár slov.
Slávnostná kázeň evanjelického biskupa, ktorý študoval aj v Revúcej, sa dotkla nielen veľkého človeka a vzácnej osobnosti Sama Tomášika, ale tiež dôležitosti poznania vlastnej histórie, s nabádaním mladých ľudí k poznaniu viery v súčasnom rôznorodom svete.
Výrazy tvárí prítomných boli dôkazom vernosti i dôstojnosti k tejto udalosti. Pobožnosť nebola nijaká televízna show, ale slávnosť, na ktorú sa všetci pripravili. Tak organizátori, ako aj účastníci vystúpení s kultúrnym programom. Možno až priveľmi si to uvedomovali domáci účinkujúci v cirkevnom zbore a dnes sa možno kriticky pozerajú naň, ale podstatu nech vidia v tom, že preukázali svoju veľkú snahu a ochotu na túto oslavu sa pripraviť. V dobrom svetle sa ukázala aj domáca recitátorka Kristína Galová, ktorá sa prezentovala básňou Milana Rúfusa: Modlitba za Slovensko. Príkladom nech im je spevokol Quirin z Revúcej, ktorý svoju úlohu zvládol veľmi dobre. S vynikajúcim hlasom sa predstavila sólistka Lucia Chrapáková, ktorá citlivo zaspievala skladbu C. Francka: Panis Angelicus. S dirigentom Jaroslavom Petrom s pôžitkom zaspievali aj hymnickú pieseň Sama Tomášika Hej, Slováci.
Neviem, kedy naposledy a či vôbec niekedy bolo toľko cirkevných hodnostárov a funkcionárov v chyžnianskom kostole ako teraz. Len počet tých, ktorí odslúžili túto pobožnosť nám dáva zaujímavý zoznam. Boli to, okrem generálneho biskupa M. Klátika aj senior gemerského seniorátu ThDr. Jerguš Olejár, PhD, konsenior GES Mgr. Pavel Hrivnák, evanjelická farárka Mgr. Marta Klátiková z Mokrej Lúky, evanjelická farárka Mgr. Danica Hudecová z Revúcej, evanjelický farár Mgr. Jaroslav Petro z Obišoviec i domáca evanjelická farárka Mgr. Emília Vőlgyiová. Treba však pripomenúť i kantorku Mgr. Danu Šmídtovú, ktorá sa tiež ukázala ako dobre pripravená organistka.
V televíznych záberoch bolo poznať i Ing. Jána Štefana, seniorálneho dozorcu, prof. Ondreja Hronca, primátora Jelšavy Milana Kolesára, či dôchodcov z Revúckej Lehoty a iných okolitých obcí.
Ondrej Doboš
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.