okolo 8 - 10 hektárov. "Teraz to už skôr vyzerá okolo tých 15 hektárov, ale otázne je, kde sa vlastne ten požiar nakoniec zastaví a podarí sa ho lokalizovať," dodal Zubriczký pre TASR. Ak by sa oheň dostal až do zvyšku smrečín v hrebeňových partiách, išlo by ho podľa neho už len veľmi ťažko uhasiť.
Oheň sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Rozšíril sa na ploche so zvyškami vyrúbaných stromov a vysadenými niekoľkoročnými stromčekmi. Ide pritom o južnú stranu, v uplynulých horúcich dňoch vyprahnutú od slnka. Na likvidáciu požiaru privolali desiatky profesionálnych hasičov z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľných hasičov z okolia. Z dôvodu náročnosti terénu bola nasadená aj letecká technika a špeciálne vycvičení hasiči z modulu leteckého hasenia. Prácu hasičov komplikuje vietor, ktorý požiar roznáša.
O tom, či v utorok v oblasti vzniku požiaru vykonávali nejaké práce lesníci, riaditeľ Zubriczký nemal informácie.
"Zatiaľ nevieme príčinu požiaru, bude sa to vyšetrovať," konštatoval. Dodal, že v danej oblasti je po hrebeňoch veľký pohyb turistov.
Požiar je v katastrálnom území obce Betliar. Zástupca starostu Betliara Ľubomír Zatroch, ktorý bol v noci osobne pri zásahu hasičov, odhadol vzdialenosť zasiahnutého územia od dediny na päť až šesť kilometrov. "K priamemu ohrozeniu obydlí nedošlo, ale ľudia mali veľké obavy," povedal dnes pre TASR. Ocenil pritom ochotu miestnych dobrovoľných hasičov vrátane tínedžerov, ktorí sa zapojili do likvidácie požiaru v ťažko prístupnom teréne.
(Zdroj: TASR.sk)
VIDEO
Priebežné informácie o požiari:
Najnovšie informácie z Prezídia Hasičského a záchrannéhého zboru zo dňa 8. augusta 2013 hovoria, že hasiči už tretí deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar na hornom Gemeri. Počas uplynulej noci sa oheň, ktorý zasiahol plochu približne 22 hektárov, podarilo dostať pod kontrolu a dnes ráno bol lokalizovaný. "Neprebieha plamenné horenie, požiar je v tlejúcej fáze. Hasiči predpokladajú, že ak sa nezmenia poveternostné podmienky, požiar sa podarí uhasiť v najbližšom čase," uviedla predpoludním hovorkyňa PHZZ Zuzana Farkasová.
Na mieste udalosti dopoludnia zasahovalo 44 profesionálnych hasičov, ktorí sa v pravidelných intervaloch pri hasebných prácach striedali. Na pomoc prišlo 11 hasičov zo Záchrannej brigády v Humennom a 15 príslušníkov z modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí západ z Bratislavy. "Na mieste je od včera od 18.00 h modul pozemného hasenia v lesnom teréne z Banskej Bystrice," dodala Farkasová.
Od skorého rána do 8.20 h zasahoval tiež vrtuľník Leteckého útvaru ministerstva vnútra SR a vojenský vrtuľník. Na požiarisku pomáha aj 16 dobrovoľných hasičov zo Štítnika, Henckovce a Dobšinej. Na mieste je 16 kusov hasičskej techniky, doprava vody prebieha kyvadlovo cisternami z miestneho jazierka.
Hasiči bojujú s ohňom už vyše 40 hodín, v utorok okolo 22.00 h sa požiar podarilo lokalizovať, avšak v stredu ráno sa dôsledkom silného vetra požiar opäť rozhorel.
Betliar 9. augusta - Hasiči už štvrtý deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar. Na likvidácii ohňa sa podieľajú desiatky hasičov, ktorí opäť zasahovali po celú noc.
"Hasiči aj technika stále zasahujú, čaká sa nárazový vietor okolo 9.00 h,"uviedol dnes ráno operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave. Na mieste je zhruba 60 hasičov, okolo 8.00 h dôjde k prestriedaniu. Pri likvidácii požiaru dnes opäť pomáhajú aj lesníci. Pripravený je taktiež vrtuľník Ministerstva vnútra SR.
Ohňom zasiahnutá rozloha je podľa najnovšej informácie zhruba 27,5 hektára, horelo najmä kalamitné drevo a mladina. Keďže ide o požiar koreňového systému, úplná likvidácia ohnísk je v ťažkom teréne veľmi zložitá. Vietor môže oheň ľahko rozfúkať. Situácii by veľmi pomohol výdatný dážď.
V súvislosti s lesným požiarom vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Rožňave začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Informovala o tom dnes košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Betliar 10. augusta – Zásah hasičov pri likvidácii rozsiahleho lesného požiaru pri obci Betliar v okrese Rožňava pokračuje už piaty deň. Ako TASR informoval operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Zoltán Árvay, momentálne zasahuje v lese takmer 50 hasičov a približne dvadsiatka lesníkov.
„Niektoré lokality sú už uhasené, ďalšie sa rozhárajú. Požiar sa šíri koreňovým systémom a fúka tam vietor. Pomohol by nám dážď,“ povedal Árvay. Dodal, že v súčasnosti velitelia zásahov vyhodnocujú situáciu a mali by rozhodnúť, či je nutné, aby na likvidácii požiaru bolo nasadených toľko ľudí a techniky.
BETLIAR 10.8.2013 - Hasičom sa po piatich dňoch podarilo definitívne zlikvidovať veľký požiar lesného porastu v lokalite Volovských vrchoch nad obcou Betliar. Požiar uhasili dnes popoludní o 14.00 hod. O desať minút nato začalo pršať. Požiar sa napriek ťažkému terénu a silnému vetru podarilo zdolať aj vďaka enormnému úsiliu ľudí od jeho vypuknutia, preto poďakovanie patrí tak profesionálnym hasičom vrátane príslušníkov troch špeciálnych modulov, členom záchrannej brigády z Humenného, ako aj dobrovoľníkom z okolitých obcí. Aj v sobotu bolo v teréne desať cisterien a 60 ľudí. Pri likvidácii požiaru sa nik zranil. V súčasnosti odovzdávajú požiarovisko pod dohľad pracovníkom Lesov SR, ktorí budú hliadkovať a ďalej monitorovať situáciu. Hasiči tu ostanú ešte minimálne do večera, pretože potrebujú pobaliť techniku. Polícia vyšetruje požiar ako prečin všeobecného ohrozenia. Požiar lesných porastov na ploche vyše 27 hektárov spôsobil škodu najmenej za 76 500 eur.
{jcomments on}

































Spravodajské agentúry a iné slovenské médiá sú momentálne zahrnuté najnovšími informáciami z veľkého lesného požiaru, ktorý dramaticky dáva o sebe vedieť nad obcami Gemerská Poloma a Betliar na hornom Gemeri. Akoby nestačili vlaňajšie príhody v tomto regióne, ktoré takmer zničili neďaleký hrad Krásna Hôrka a hotel Kohút v Revúcej. Podľa médií oheň pod Volovcom sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Na likvidácii požiaru sa podieľajú profesionálni hasiči z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľní hasiči z okolia. Lesné územie nad obcou Betliar v okrese Rožňava, ktoré zasiahol v utorok popoludní požiar, patrí pod správu štátneho podniku Lesy SR. Ide o oblasť Volovských vrchov roky zasiahnutú kalamitou kôrovca, kde postupne dochádzalo k výrubu stromov a výsadbe mladých stromčekov.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-