Spravodajské agentúry a iné slovenské médiá sú momentálne zahrnuté najnovšími informáciami z veľkého lesného požiaru, ktorý dramaticky dáva o sebe vedieť nad obcami Gemerská Poloma a Betliar na hornom Gemeri. Akoby nestačili vlaňajšie príhody v tomto regióne, ktoré takmer zničili neďaleký hrad Krásna Hôrka a hotel Kohút v Revúcej. Podľa médií oheň pod Volovcom sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Na likvidácii požiaru sa podieľajú profesionálni hasiči z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľní hasiči z okolia. Lesné územie nad obcou Betliar v okrese Rožňava, ktoré zasiahol v utorok popoludní požiar, patrí pod správu štátneho podniku Lesy SR. Ide o oblasť Volovských vrchov roky zasiahnutú kalamitou kôrovca, kde postupne dochádzalo k výrubu stromov a výsadbe mladých stromčekov.okolo 8 - 10 hektárov. "Teraz to už skôr vyzerá okolo tých 15 hektárov, ale otázne je, kde sa vlastne ten požiar nakoniec zastaví a podarí sa ho lokalizovať," dodal Zubriczký pre TASR. Ak by sa oheň dostal až do zvyšku smrečín v hrebeňových partiách, išlo by ho podľa neho už len veľmi ťažko uhasiť.
Oheň sa rozhorel v utorok pred 14.00 h v oblasti lokality Stádielko. Rozšíril sa na ploche so zvyškami vyrúbaných stromov a vysadenými niekoľkoročnými stromčekmi. Ide pritom o južnú stranu, v uplynulých horúcich dňoch vyprahnutú od slnka. Na likvidáciu požiaru privolali desiatky profesionálnych hasičov z Rožňavy, Košíc, Dobšinej či Popradu, ako aj dobrovoľných hasičov z okolia. Z dôvodu náročnosti terénu bola nasadená aj letecká technika a špeciálne vycvičení hasiči z modulu leteckého hasenia. Prácu hasičov komplikuje vietor, ktorý požiar roznáša.
O tom, či v utorok v oblasti vzniku požiaru vykonávali nejaké práce lesníci, riaditeľ Zubriczký nemal informácie.
"Zatiaľ nevieme príčinu požiaru, bude sa to vyšetrovať," konštatoval. Dodal, že v danej oblasti je po hrebeňoch veľký pohyb turistov.
Požiar je v katastrálnom území obce Betliar. Zástupca starostu Betliara Ľubomír Zatroch, ktorý bol v noci osobne pri zásahu hasičov, odhadol vzdialenosť zasiahnutého územia od dediny na päť až šesť kilometrov. "K priamemu ohrozeniu obydlí nedošlo, ale ľudia mali veľké obavy," povedal dnes pre TASR. Ocenil pritom ochotu miestnych dobrovoľných hasičov vrátane tínedžerov, ktorí sa zapojili do likvidácie požiaru v ťažko prístupnom teréne.
(Zdroj: TASR.sk)
VIDEO
Priebežné informácie o požiari:
Najnovšie informácie z Prezídia Hasičského a záchrannéhého zboru zo dňa 8. augusta 2013 hovoria, že hasiči už tretí deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar na hornom Gemeri. Počas uplynulej noci sa oheň, ktorý zasiahol plochu približne 22 hektárov, podarilo dostať pod kontrolu a dnes ráno bol lokalizovaný. "Neprebieha plamenné horenie, požiar je v tlejúcej fáze. Hasiči predpokladajú, že ak sa nezmenia poveternostné podmienky, požiar sa podarí uhasiť v najbližšom čase," uviedla predpoludním hovorkyňa PHZZ Zuzana Farkasová.
Na mieste udalosti dopoludnia zasahovalo 44 profesionálnych hasičov, ktorí sa v pravidelných intervaloch pri hasebných prácach striedali. Na pomoc prišlo 11 hasičov zo Záchrannej brigády v Humennom a 15 príslušníkov z modulu pozemného hasenia požiarov v prírodnom prostredí západ z Bratislavy. "Na mieste je od včera od 18.00 h modul pozemného hasenia v lesnom teréne z Banskej Bystrice," dodala Farkasová.
Od skorého rána do 8.20 h zasahoval tiež vrtuľník Leteckého útvaru ministerstva vnútra SR a vojenský vrtuľník. Na požiarisku pomáha aj 16 dobrovoľných hasičov zo Štítnika, Henckovce a Dobšinej. Na mieste je 16 kusov hasičskej techniky, doprava vody prebieha kyvadlovo cisternami z miestneho jazierka.
Hasiči bojujú s ohňom už vyše 40 hodín, v utorok okolo 22.00 h sa požiar podarilo lokalizovať, avšak v stredu ráno sa dôsledkom silného vetra požiar opäť rozhorel.
Betliar 9. augusta - Hasiči už štvrtý deň bojujú s rozsiahlym lesným požiarom pri obci Betliar. Na likvidácii ohňa sa podieľajú desiatky hasičov, ktorí opäť zasahovali po celú noc.
"Hasiči aj technika stále zasahujú, čaká sa nárazový vietor okolo 9.00 h,"uviedol dnes ráno operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave. Na mieste je zhruba 60 hasičov, okolo 8.00 h dôjde k prestriedaniu. Pri likvidácii požiaru dnes opäť pomáhajú aj lesníci. Pripravený je taktiež vrtuľník Ministerstva vnútra SR.
Ohňom zasiahnutá rozloha je podľa najnovšej informácie zhruba 27,5 hektára, horelo najmä kalamitné drevo a mladina. Keďže ide o požiar koreňového systému, úplná likvidácia ohnísk je v ťažkom teréne veľmi zložitá. Vietor môže oheň ľahko rozfúkať. Situácii by veľmi pomohol výdatný dážď.
V súvislosti s lesným požiarom vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície v Rožňave začal trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia. Informovala o tom dnes košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Betliar 10. augusta – Zásah hasičov pri likvidácii rozsiahleho lesného požiaru pri obci Betliar v okrese Rožňava pokračuje už piaty deň. Ako TASR informoval operačný dôstojník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Rožňave Zoltán Árvay, momentálne zasahuje v lese takmer 50 hasičov a približne dvadsiatka lesníkov.
„Niektoré lokality sú už uhasené, ďalšie sa rozhárajú. Požiar sa šíri koreňovým systémom a fúka tam vietor. Pomohol by nám dážď,“ povedal Árvay. Dodal, že v súčasnosti velitelia zásahov vyhodnocujú situáciu a mali by rozhodnúť, či je nutné, aby na likvidácii požiaru bolo nasadených toľko ľudí a techniky.
BETLIAR 10.8.2013 - Hasičom sa po piatich dňoch podarilo definitívne zlikvidovať veľký požiar lesného porastu v lokalite Volovských vrchoch nad obcou Betliar. Požiar uhasili dnes popoludní o 14.00 hod. O desať minút nato začalo pršať. Požiar sa napriek ťažkému terénu a silnému vetru podarilo zdolať aj vďaka enormnému úsiliu ľudí od jeho vypuknutia, preto poďakovanie patrí tak profesionálnym hasičom vrátane príslušníkov troch špeciálnych modulov, členom záchrannej brigády z Humenného, ako aj dobrovoľníkom z okolitých obcí. Aj v sobotu bolo v teréne desať cisterien a 60 ľudí. Pri likvidácii požiaru sa nik zranil. V súčasnosti odovzdávajú požiarovisko pod dohľad pracovníkom Lesov SR, ktorí budú hliadkovať a ďalej monitorovať situáciu. Hasiči tu ostanú ešte minimálne do večera, pretože potrebujú pobaliť techniku. Polícia vyšetruje požiar ako prečin všeobecného ohrozenia. Požiar lesných porastov na ploche vyše 27 hektárov spôsobil škodu najmenej za 76 500 eur.
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.