Betliarsky kaštieľ a park so zaujímavou architektúrou a mnohými pozoruhodnými drevinami lákajú každoročne návštevníkov a turistov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia.
Park v obci Betliar na hornom Gemeri patrí medzi najcennejšie prírodné parky na Slovensku. Nájdeme tu zachované výtvory drobnej záhradnej architektúry i výsledky úsilia vysadiť rôzne cudzokrajné dreviny. Kaštieľ i park s rozlohou 81 ha patril bohatej šľachtickej rodine Andrášiovcov. Tak ako sa v priebehu storočí menil kaštieľ na luxusné sídlo, tak sa menil a budoval aj park. 
O jeho budovaní svedčí dokument - mapa z roku 1804, v ktorej je zakreslený priestor parku s rozlohou asi 16,5 ha. Prvým známym záhradným architektom bol Henrich Nebbien, ktorý je zakladateľom i parku v Dolnej Krupej. Ďalší významný záhradný architekt Jozef Bergmann postavil v parku ďalšie stavby. Jeho vodopád patrí medzi najväčšie umelé vodopády v slovenských parkoch. Voda padá z výšky 8 metrov do jazera, pod vodopádom je grotta (jaskyňa), ktorá bola postavená pre zverinec. V rokoch 1908-1914 tu chovali ľadové medvede. 
Posledná veľká prestavba parku sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia, čím dosiahol rozlohu 81 ha. Veľmi esteticky pôsobia priehľady, ktorých záhradní architekti vytvorili celú sústavu a zamerali ich na významné objekty v parku a okolí. Dokázali umelecky vysádzať listnaté i ihličnaté stromy tak, aby sa líšila farba listov, kvetov, veľkosť i tvar. Toto pôsobivé zoskupenie rastlinstva má svoje čaro v každom ročnom období. Návštevník má čo obdivovať a môže si oddýchnuť v príjemnom prostredí, kde počuť len šum stromov, spev vtáctva, alebo hukot vodopádu, či žblnkot potoka. 
V parku sa nachádzajú mimo domácich druhov drevín i cudzokrajné, ako napr. Ginkgo biloba, cypruštek Lawsonov, borievka čínska, smrekovec dahurský, rôzne druhy cudzokrajných smrekov, lipa so strihaným listom a mnoho iných. Umelý vodný systém v parku bol dobudovaný v poslednej tretine 19. storočia. Najväčšou stavbou bol rybník v severnej časti parku s rozlohou 4750 m2. 
V parku bolo v minulosti umiestnených niekoľko plastík, avšak v posledných rokoch sa tieto stali terčom barbarov a zlodejov. V roku 2005 zmizla romantická socha rytiera Arpáda z roku 1887, ktorá stála na 2,5 metrovom podstavci a krátko na to zlodeji ukradli bronzovú sochu sediaceho Budhu, vyrobeného v Japonsku v roku 1828 a sochu černocha v nadživotnej veľkosti zo železnej zliatiny. 
Park je živý organizmus, ktorému sa nevyhli v minulosti ani pohromy, ako víchrica, ktorá zničila mnoho vzácnych stromov a v posledných rokoch to bola voda, ktorá sa v roku 2006 v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov vyliala z veľkého jazera. Voda zničila cesty a chodníky v parku a hrozilo, že zaplaví i kaštieľ a dostala sa až do obce Betliar.
V tomto zimnom období je počet návštevníkov kaštieľa i parku podstatne nižší ako v lete. Stojí však zato pozrieť si nádhernú vianočnú výzdobu v kaštieli, ale najmä prejsť sa po zasneženom parku a obdivovať jeho krásu i v zime.
9.1.2010
fotografie: Michal a Igor Benedikty
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.