Slavošovce - priemyselná obec na Gemeri v Štítnickej doline, ktorú netreba nejako zvlášť predstavovať. Skôr, ako sa tu v Slavošovciach v r. 1828 narodil zberateľ slovenských povestí a rozprávok, kňaz a národovec Pavol Dobšinský, postavená v roku 1817 bola papiereň. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Gyürkyová v roku 1841 V sobotu 19. mája 2012 sa matičiari z okresu Rožňava zišli tak trochu netradične, na svojom pracovno-výchovnom podujatí.
Začalo sa to pri pamätnej buste, osadenej na nádvorí v Základnej škole Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach. Nás matičiarov tešilo, že k nášmu podujatiu sa pripojili i deti zo Základnej školy na Zlatej ulici z Rožňavy, hostia z MS z Revúcej a rodáci z Čiernej Lehoty, dlhé roky žijúci v Košiciach a v Tatrách.
Slovo o histórii a súčasnosti základnej školy v Slavošovciach v podaní pani Milady Šikúrovej bolo veľmi zaujímavé a poučné.
Naše očakávania splnila i prehliadka rodného domu Pavla Dodšinského, kde k súčasnej expozícii vo výklade PaedDr. Milana Sajenka sme počúvali iba prívlastky - úžasné, brilantné...
Po krásnych slovách a obrazoch o našom rozprávkarovi Dobšinskom, pred sebou sme mali skvostnú zaujímavosť Slavošoviec - Tunel pod Homôlkou.
Presun chôdzou k tunelu od Obecného úradu v Slavošovciach, samotný prechod tunelom, následne malým tunelom na koprášskej strane až na viadukt, je túra cca
Odmenou pre tých odvážnych, ktorí to zdolali, bol výhľad na okolie Magnezitoviec a Chyžného, nezabudnuteľné technické riešenie týchto inpozantných stavieb, ktoré zub času nahlodal len veľmi málo.
Prechod naspäť do Slavošoviec a presun do Chaty pod Hájom v Čiernej Lehote bol vytúženým cieľom. Tu nás totiž čakal navarený guľáš, ktorý bol výborný nielen preto, že všetci sme boli poriadne hladní, ale preto, že bol naozaj výborný a všetci účastníci udeľujeme kuchárovi „Rad zlatej varešky".
Malé sladké občerstvenie, výborné zákusky a koláče, spev pri harmonike bolo zavŕšením tohto krásneho dňa, na ktorý budeme iste všetci milo spomínať.
A na záver? Čo iné ako poďakovanie. Všetkým, ktorí boli akokoľvek účastní na tomto podujatí.
Matičiarom, deťom a hosťom, že boli ochotní prísť, pretože bez účastníkov niet podujatia.
Riaditeľke ZŠ PhDr. Darine Labošovej, že nám povolila vstup na pôdu školy, pani poslankyni OZ v Slavošovciach a zároveň učiteľke Milade Šikúrovej za jej slová, PaedDr. Milanovi Sajenkovi za jeho zanietený výklad a lásku k rozprávkarovi Dobšinskému a histórii Slavošoviec, poľovníkom zo združenia v Čiernej Lehote za prepožičanie chaty, pánovi Miroslavovi Figúrovi za jeho kuchárske umenie, členom MO MS v Čiernej Lehote za zorganizovanie tohto zaujímavého podujatia. Tešíme sa na budúce spoločné stretnutie.
Text: Ing. Darina Figúrová
Foto: Mgr. Michal Terrai
{gallery}kultura/matica/lehota/slavosovce{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.