Medzi oblasti aktívneho partizánskeho hnutia v dnešnom okrese Rožňava (predtým Dobšiná) a hnutia odporu proti fašizmu v SNP, patrila Štítnická dolina a v nej aj Slavošovce a Čierna Lehota. Prírodnú dominantu oblasti tvorili mohutné Stolické vrchy, horský masív Kohúta a Harovej.Spravodlivý hnev, odvaha a statočnosť, odveká túžba po slobode, to všetko vyvrelo z tichých dolín a strmých hôr v pamätnom roku 1944, v Slovenskom národnom povstaní. Kroniky obcí dodnes vydávajú svedectvo o týchto udalostiach. Každoročne sa k nim vraciame a nebolo to ináč, ani v nedeľu 28. augusta v predvečer 67. výročia SNP, kedy sa konala spomienková slávnosť, kde si občania a prítomní hostia pripomenuli túto hektickú minulosť.
Po slávnostných bohoslužbách v ev. a. v. chráme v Čiernej Lehote, sa odobrali do obradnej siene, kde po úvodnom príhovore starostky obce Ing. I. Potočnej pozdravili a ocenili prítomného pridelenca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR podplukovníka Andreja Guka s manželkou a občana Slavošoviec Juraja Ondrejčíka, laureáta ceny “Vojenský čin roka“, ktorý vytvoril a obnovil symbolický hrob na miestach, kde 5. decembra 1944 padli partizáni por. Gierec a npor. Ščukin.
Následne sa hostia a prítomní presunuli do oblasti za Čiernou Horou, kde delegácia položila vence k pamätníku obetí z radov ranených partizánov, ktorých zversky upálili vlasovci a fašisti v provizórnej ošetrovni neďaleko lesnej zemľanky partizánskeho štábu. Odtiaľ časť účastníkov prešla k pamätníku - hrobu, ktorý zrekonštruoval Juraj Ondrejčík.
Osláv sa ako hostia zúčastnili, okrem prítomného pridelenca Veľvyslanectvsa Ruskej federácie v SR podplukovníka Andreja Guka s manželkou, aj predseda Obl. výboru SZPB Ing. Norbet Lacko, prednosta Obvodného úradu Ing. Gallo, zástupca Matice Slovenskej Ing. Halková, ďalej starosta obce Slavošovce Ing. Š. Bašták, poslanec KSK, ev. farár Mgr. Naď a ev. farárka Mgr. Naďová, ako aj poslanci obce Čierna Lehota.
Vence položili aj pri zrekonštruovanom hrobe, ktorý symbolicky odovzdal do starostlivosti obce Čierna Lehota a prítomnej starostky pán Juraj Ondrejčík, realizátor celej obnovy.
Po návrate do obce pokračoval kultúrny program členiek súboru Lehoťanka. V prestávke programu sa podávalo občerstvenie pozostávajúce z domácich jedál, ktoré pripravili miestne občianky.
Aktivity obce, spomínané v článku, sú inšpirujúcim príkladom aj do budúcnosti. Stále máme osobnosti a udalosti, na ktoré nezabúdame. Takouto udalosťou je aj SNP. Preto patrí poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách osláv 67. výročia SNP v Čiernej Lehote, aktivistom, poslancom obecného zastupiteľstva a pani starostke.
Text a foto: Dr. Milan Sajenko
{gallery}obsah/clehota/67{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.