Tak ako aj iné obce a členovia SZPB, tak sme si aj v Čiernej Lehote v okrese Rožňava dňa 28.08.2012 pripomenuli 68. výročie SNP. Naša obec zohrala dôležitú úlohu počas Povstania, keď bola v tunajších horách zriadená aj poľná nemocnica. Položením vencov k pamätníkom obetí sme začali tieto oslavy. Ešte so žijúcim účastníkom SNP pánom Martinom Helpenom sme položili veniec pri bývalej pamätnej izbe SNP, a tiež pri pamätníku padlých hrdinov pri obchode. Pripojila sa k nám aj vdova Irena Ivaničová. Po tomto pietnom akte kladenia vencov, sme prešli na miestne ihrisko, kde bol kultúrny program, ktorý vytvorila folklórna skupina Lehoťanka. Zaspievali slovenské a ruské aj partizánske piesne. Ako je už tradíciou, tak aj tento rok sme zapálili vatru SNP, ktorá horela až do nočných hodín. Pri táboráku spievali mladí aj starší, piesne chvál a slávy mieru.
Čierna Lehota. Na štátny sviatok 68. výročia SNP, dňa 29.08.2012, sme ja a pán Juraj Ondrejčik nezaháľali a kytičkou vďaky za mier a oslobodenie, zapálením spomienkovej sviečky pri hroboch na Javorinke a pamätníku za Čiernou horou, uctili si padlých hrdinov Povstania. K hrobom sme sa vybrali ráno, pomalou chôdzou za krásneho slnečného dňa. Pri ubiehajúcej chôdzi sme preberali rôzne chlapské veci, utrpenia, ktoré museli prežívať a prežiť naši osloboditelia, ako asi museli žiť, a dozvedal som sa ako a čo musel urobiť pán Ondrejčik, kým sa mu podarilo si uspokojiť svoje svedomie a splniť si sen - vytvoriť a obnoviť tieto hroby padlým, hroby, ktoré boli veľa rokov zabudnuté. Čo mu to dalo síl a obetavých hodín bez zaplatenia, aby mohol vytvoriť takéto prekrásne dielo, ktoré ostane, dúfam, už navždy ako vďaka za položené životy padlým hrdinom, za ich ochranu a víťazstvo pre nás, aby sme mohli žiť v mieri a radosti. Pri tomto diele mal pomocné ruky bratov a synov Figúrovcov, ktorí mu v ich voľnom čase pomáhali a zvážali materiál do hôr k hrobom. Za tieto obetavé ruky pánovi Ondrejčíkovi a rodine Figúrovej ďakujeme. Ďakujeme za veľké a krásne dielo – úpravu hrobov ruských partizánov, ktoré bolo už ocenené viacerými slovenskými i zahraničnými inštitúciami. Právom mu patria všetky získané ocenia, za prácu ktorú vykonal spolu aj so svoju manželkou.
Bol to náročný deň na chôdzu, prešli sme pekné kilometre krásnou prírodou, lesom, ale stálo to zato. Videl som aj lehotskú chatu, pri ktorej som ešte nikdy nebol, čomu som veľmi rád. Určite pokým mi to zdravie dovolí a nohy ma ponesú, budeme sa snažiť spolu uctiť si pamiatku našich hrdinov aj iné roky, pri tomto diele pána Ondrejčika, v lese na Javorinke.
Text a foto: Mgr. Michal Terrai
nedeľa, 02 september 2012 17:30
Položením vencov k pamätníkom obetí oslavili 68. výročie SNP aj v Čiernej Lehote
Napísal(a) Michal Terrai
Zverejnené v
Čierna Lehota
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.