Stalo sa to pre 85 rokmi, keď presne 8. mája 1927 sa zorganizovalo 24 mužov, ktorí sa zišli na Valnom zhromaždení a založili spolok, ktorý nazvali Dobrovoľná hasičská jednota a pristúpili k voľbe. Za veliteľa tohto spolku bol zvolený riaditeľ školy p. Emil Kostka a za dozorcu majetku Ján Holovár a ďalší funkcionári. Na zaodetie chlapov, členov spolku nemali financie, preto sa poriadali rôzne obecné kultúrne veselice, kde si niečo na odev a iné menšie náčinie zarobili. Z obecných finančných zdrojov bola zakúpená ručná hasičská striekačka. Za nového veliteľa zvolili Jána Holovára st., ktorý sa stal až do smrti čestným veliteľom.Ráno o 6.30 hod. sme si členovia DHZ rozdali dohodnuté úlohy, aby bolo na akciu všetko pripravené, zabezpečili sme značenie ihriska, súťažnej plochy, boxov pre súťažné družstvá, parkoviska pre automobily, pripraviť dôstojne miestnosť pre pozvaných hostí a zaslúžilých členov, rozhodcov a vedenie obce.
Príprava a varenie občerstvenia, chutného guľášu a výborných domácich klobás sme prenechali na odborníka od fachu Marekovi Fandákovi, začo mu bol aj jeho výkon ohodnotený a odovzdaný ďakovný list DHZ. Nuž a Marek sa môže tešiť, že bude k vareniu oslovený aj nabudúce.
Na smäd samozrejme nemôžeme zabúdať, a preto nám so svojím šenkom pomohla Alicka Tomesová a Miroslav Suchan. Tiež sme im odovzdali ďakovný list DHZ.No a keďže sme mali všetko prípravené a začali prichádzať organizačné zložky, súťažiaci, a ihrisko bolo čoraz viac a viac obsadené ľuďmi – dobrovoľnými hasičmi, mohli sme pristúpiť k začatiu súťaže. Na otvorení sa spolupodieľali – starostka obce Ing. Potočná, ktorá v krátkosti spomenula históriu obce, históriu DHZ a privítala všetkých zúčastnených. Potom sa prihovoril aj okresný predseda DPO SR v Rožňave pán Marián Kapusta, tiež privítal všetkých zúčastnených a povedal to najdôležitejšie - podstatné úlohy a organizačné pokyny k súťaži.
No a keďže my, DHZ Čierna Lehota máme svoje narodeniny, sme si pripomenutie našej činnosti nechali na začiatok a pri tejto príležitosti predseda DHZ svojím príhovorom vyzdvihol zakladajúcich členov, ktorým vlastne vďačíme, že DHZ je a môžeme v nej pokračovať. Venovali sme im aspoň spomienkovú chvíľku ticha.
Pokračoval podrobnou históriou a informáciami o voľbách a zložení DHZ. Vyzdvihol rodinu Holovárovcov, ktorí z pokolenia na pokolenie pracovali zanietene pre zbor a vychovávali nových mladých hasičov, dobrovoľníkov. Terajšieho tajomníka pána Jána Holovára a jeho syna Štefana, ktorí v posledných rokoch urobili kus práce.
Vymenoval dnešné zloženie Výboru DHZ a všetkým členom, nápomocným, starším, mladým, boli odovzdané ďakovné a pamätné listy, upomienkové sošky hasiča. Samozrejme poďakovanie patrí v neposlednom rade obci Čierna Lehota a jej predstaviteľom, nakoľko zbor je finančne závislý od ich podpory v rozpočte. Odovzdali sme ďakovný list.
Pamätný list odovzdal predseda Mgr. Terrai a veliteľ pán Lukáš Dovec (v nedeľu z dôvodu pracovnej vyťaženosti) aj najstaršiemu členovi DHZ 84 ročnému pánovi Ondrejovi Barboličovi. Bolo to preňho veľmi krásne a príjemné potešenie, nakoľko mu už zdravotný stav nedovoľuje sa takejto udalosti osobne zúčastniť. Zaspomínal si na časy, kedy ešte vládal a bol nápomocný pre potreby zboru. Ďakujeme.
Po týchto oslavných záležitostiach sa na rozkaz veliteľa súťaže pristúpilo k súťažnému zápoleniu.
Podľa vyžrebovaného poradia sa hasičské družstvá pripravovali na základňu. Dve ženské družstvá odsúťažili oba útoky po sebe odrazu a mali sme víťaza, no kto iný, ako domáce dievčatá. Gratulujeme „šikulky“.
Po odsúťažení žien začali muži. Spolu sa o prvenstvo snažilo 6 družstiev. Všetci boli správne a dobre pripravení, ale šťastie prialo iba jednému, a tak svoj jedinečný úspech mal DHZ z Plešivca. Chlapci z Plešivca si napokon odniesli aj ocenenie za prvé miesto a Putovný pohár Zaslúžilých členov DPO SR Rožňava. Ostatné súťažné družstvá podľa umiestnenia boli tiež vecne ocenené. (Priložená Štartovacia a výsledková listina). Všetkým bolo na záver za zdarný priebeh poďakované a popriate šťastné, bezpečné cestovanie domov. Veríme, že aj v budúcom roku sa budeme môcť šťastne stretnúť a tieto naše zápolenia hasičstva predviesť a zašportovať si. Prajeme si, aby sme sa stretávali pri takýchto skvelých podujatiach.
Keďže naše poslanie nie je len súťažiť, ale byť nápomocnými, vieme, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán, preto sme stále v pohotovosti, vo dne v noci, našim občanom na pomoci. Zdar Boh.
Text: Mgr. Michal Terrai
Foto: Michaela Pukanská
Výsledková listina
{gallery}obsah/clehota/85{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.