Ráno o 6.30 hod. sme si členovia DHZ rozdali dohodnuté úlohy, aby bolo na akciu všetko pripravené, zabezpečili sme značenie ihriska, súťažnej plochy, boxov pre súťažné družstvá, parkoviska pre automobily, pripraviť dôstojne miestnosť pre pozvaných hostí a zaslúžilých členov, rozhodcov a vedenie obce.
Príprava a varenie občerstvenia, chutného guľášu a výborných domácich klobás sme prenechali na odborníka od fachu Marekovi Fandákovi, začo mu bol aj jeho výkon ohodnotený a odovzdaný ďakovný list DHZ. Nuž a Marek sa môže tešiť, že bude k vareniu oslovený aj nabudúce.
No a keďže sme mali všetko prípravené a začali prichádzať organizačné zložky, súťažiaci, a ihrisko bolo čoraz viac a viac obsadené ľuďmi – dobrovoľnými hasičmi, mohli sme pristúpiť k začatiu súťaže. Na otvorení sa spolupodieľali – starostka obce Ing. Potočná, ktorá v krátkosti spomenula históriu obce, históriu DHZ a privítala všetkých zúčastnených. Potom sa prihovoril aj okresný predseda DPO SR v Rožňave pán Marián Kapusta, tiež privítal všetkých zúčastnených a povedal to najdôležitejšie - podstatné úlohy a organizačné pokyny k súťaži.
No a keďže my, DHZ Čierna Lehota máme svoje narodeniny, sme si pripomenutie našej činnosti nechali na začiatok a pri tejto príležitosti predseda DHZ svojím príhovorom vyzdvihol zakladajúcich členov, ktorým vlastne vďačíme, že DHZ je a môžeme v nej pokračovať. Venovali sme im aspoň spomienkovú chvíľku ticha.
Pokračoval podrobnou históriou a informáciami o voľbách a zložení DHZ. Vyzdvihol rodinu Holovárovcov, ktorí z pokolenia na pokolenie pracovali zanietene pre zbor a vychovávali nových mladých hasičov, dobrovoľníkov. Terajšieho tajomníka pána Jána Holovára a jeho syna Štefana, ktorí v posledných rokoch urobili kus práce.
Vymenoval dnešné zloženie Výboru DHZ a všetkým členom, nápomocným, starším, mladým, boli odovzdané ďakovné a pamätné listy, upomienkové sošky hasiča. Samozrejme poďakovanie patrí v neposlednom rade obci Čierna Lehota a jej predstaviteľom, nakoľko zbor je finančne závislý od ich podpory v rozpočte. Odovzdali sme ďakovný list.
Pamätný list odovzdal predseda Mgr. Terrai a veliteľ pán Lukáš Dovec (v nedeľu z dôvodu pracovnej vyťaženosti) aj najstaršiemu členovi DHZ 84 ročnému pánovi Ondrejovi Barboličovi. Bolo to preňho veľmi krásne a príjemné potešenie, nakoľko mu už zdravotný stav nedovoľuje sa takejto udalosti osobne zúčastniť. Zaspomínal si na časy, kedy ešte vládal a bol nápomocný pre potreby zboru. Ďakujeme.
Po týchto oslavných záležitostiach sa na rozkaz veliteľa súťaže pristúpilo k súťažnému zápoleniu.
Podľa vyžrebovaného poradia sa hasičské družstvá pripravovali na základňu. Dve ženské družstvá odsúťažili oba útoky po sebe odrazu a mali sme víťaza, no kto iný, ako domáce dievčatá. Gratulujeme „šikulky“.
Po odsúťažení žien začali muži. Spolu sa o prvenstvo snažilo 6 družstiev. Všetci boli správne a dobre pripravení, ale šťastie prialo iba jednému, a tak svoj jedinečný úspech mal DHZ z Plešivca. Chlapci z Plešivca si napokon odniesli aj ocenenie za prvé miesto a Putovný pohár Zaslúžilých členov DPO SR Rožňava. Ostatné súťažné družstvá podľa umiestnenia boli tiež vecne ocenené. (Priložená Štartovacia a výsledková listina). Všetkým bolo na záver za zdarný priebeh poďakované a popriate šťastné, bezpečné cestovanie domov. Veríme, že aj v budúcom roku sa budeme môcť šťastne stretnúť a tieto naše zápolenia hasičstva predviesť a zašportovať si. Prajeme si, aby sme sa stretávali pri takýchto skvelých podujatiach.
Keďže naše poslanie nie je len súťažiť, ale byť nápomocnými, vieme, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán, preto sme stále v pohotovosti, vo dne v noci, našim občanom na pomoci. Zdar Boh.
Text: Mgr. Michal Terrai
Foto: Michaela Pukanská
Výsledková listina
{gallery}obsah/clehota/85{/gallery}
{jcomments on}
































Stalo sa to pre 85 rokmi, keď presne 8. mája 1927 sa zorganizovalo 24 mužov, ktorí sa zišli na Valnom zhromaždení a založili spolok, ktorý nazvali Dobrovoľná hasičská jednota a pristúpili k voľbe. Za veliteľa tohto spolku bol zvolený riaditeľ školy p. Emil Kostka a za dozorcu majetku Ján Holovár a ďalší funkcionári. Na zaodetie chlapov, členov spolku nemali financie, preto sa poriadali rôzne obecné kultúrne veselice, kde si niečo na odev a iné menšie náčinie zarobili. Z obecných finančných zdrojov bola zakúpená ručná hasičská striekačka. Za nového veliteľa zvolili Jána Holovára st., ktorý sa stal až do smrti čestným veliteľom.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-