Ráno o 6.30 hod. sme si členovia DHZ rozdali dohodnuté úlohy, aby bolo na akciu všetko pripravené, zabezpečili sme značenie ihriska, súťažnej plochy, boxov pre súťažné družstvá, parkoviska pre automobily, pripraviť dôstojne miestnosť pre pozvaných hostí a zaslúžilých členov, rozhodcov a vedenie obce.
Príprava a varenie občerstvenia, chutného guľášu a výborných domácich klobás sme prenechali na odborníka od fachu Marekovi Fandákovi, začo mu bol aj jeho výkon ohodnotený a odovzdaný ďakovný list DHZ. Nuž a Marek sa môže tešiť, že bude k vareniu oslovený aj nabudúce.
No a keďže sme mali všetko prípravené a začali prichádzať organizačné zložky, súťažiaci, a ihrisko bolo čoraz viac a viac obsadené ľuďmi – dobrovoľnými hasičmi, mohli sme pristúpiť k začatiu súťaže. Na otvorení sa spolupodieľali – starostka obce Ing. Potočná, ktorá v krátkosti spomenula históriu obce, históriu DHZ a privítala všetkých zúčastnených. Potom sa prihovoril aj okresný predseda DPO SR v Rožňave pán Marián Kapusta, tiež privítal všetkých zúčastnených a povedal to najdôležitejšie - podstatné úlohy a organizačné pokyny k súťaži.
No a keďže my, DHZ Čierna Lehota máme svoje narodeniny, sme si pripomenutie našej činnosti nechali na začiatok a pri tejto príležitosti predseda DHZ svojím príhovorom vyzdvihol zakladajúcich členov, ktorým vlastne vďačíme, že DHZ je a môžeme v nej pokračovať. Venovali sme im aspoň spomienkovú chvíľku ticha.
Pokračoval podrobnou históriou a informáciami o voľbách a zložení DHZ. Vyzdvihol rodinu Holovárovcov, ktorí z pokolenia na pokolenie pracovali zanietene pre zbor a vychovávali nových mladých hasičov, dobrovoľníkov. Terajšieho tajomníka pána Jána Holovára a jeho syna Štefana, ktorí v posledných rokoch urobili kus práce.
Vymenoval dnešné zloženie Výboru DHZ a všetkým členom, nápomocným, starším, mladým, boli odovzdané ďakovné a pamätné listy, upomienkové sošky hasiča. Samozrejme poďakovanie patrí v neposlednom rade obci Čierna Lehota a jej predstaviteľom, nakoľko zbor je finančne závislý od ich podpory v rozpočte. Odovzdali sme ďakovný list.
Pamätný list odovzdal predseda Mgr. Terrai a veliteľ pán Lukáš Dovec (v nedeľu z dôvodu pracovnej vyťaženosti) aj najstaršiemu členovi DHZ 84 ročnému pánovi Ondrejovi Barboličovi. Bolo to preňho veľmi krásne a príjemné potešenie, nakoľko mu už zdravotný stav nedovoľuje sa takejto udalosti osobne zúčastniť. Zaspomínal si na časy, kedy ešte vládal a bol nápomocný pre potreby zboru. Ďakujeme.
Po týchto oslavných záležitostiach sa na rozkaz veliteľa súťaže pristúpilo k súťažnému zápoleniu.
Podľa vyžrebovaného poradia sa hasičské družstvá pripravovali na základňu. Dve ženské družstvá odsúťažili oba útoky po sebe odrazu a mali sme víťaza, no kto iný, ako domáce dievčatá. Gratulujeme „šikulky“.
Po odsúťažení žien začali muži. Spolu sa o prvenstvo snažilo 6 družstiev. Všetci boli správne a dobre pripravení, ale šťastie prialo iba jednému, a tak svoj jedinečný úspech mal DHZ z Plešivca. Chlapci z Plešivca si napokon odniesli aj ocenenie za prvé miesto a Putovný pohár Zaslúžilých členov DPO SR Rožňava. Ostatné súťažné družstvá podľa umiestnenia boli tiež vecne ocenené. (Priložená Štartovacia a výsledková listina). Všetkým bolo na záver za zdarný priebeh poďakované a popriate šťastné, bezpečné cestovanie domov. Veríme, že aj v budúcom roku sa budeme môcť šťastne stretnúť a tieto naše zápolenia hasičstva predviesť a zašportovať si. Prajeme si, aby sme sa stretávali pri takýchto skvelých podujatiach.
Keďže naše poslanie nie je len súťažiť, ale byť nápomocnými, vieme, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán, preto sme stále v pohotovosti, vo dne v noci, našim občanom na pomoci. Zdar Boh.
Text: Mgr. Michal Terrai
Foto: Michaela Pukanská
Výsledková listina
{gallery}obsah/clehota/85{/gallery}
{jcomments on}

































Stalo sa to pre 85 rokmi, keď presne 8. mája 1927 sa zorganizovalo 24 mužov, ktorí sa zišli na Valnom zhromaždení a založili spolok, ktorý nazvali Dobrovoľná hasičská jednota a pristúpili k voľbe. Za veliteľa tohto spolku bol zvolený riaditeľ školy p. Emil Kostka a za dozorcu majetku Ján Holovár a ďalší funkcionári. Na zaodetie chlapov, členov spolku nemali financie, preto sa poriadali rôzne obecné kultúrne veselice, kde si niečo na odev a iné menšie náčinie zarobili. Z obecných finančných zdrojov bola zakúpená ručná hasičská striekačka. Za nového veliteľa zvolili Jána Holovára st., ktorý sa stal až do smrti čestným veliteľom.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-