Opýtali sme sa pani Bronďošovej, okrem iného, čo vlastne musela vykonať, aby si získala dôveru Polomčanov potrebnú pre vykonávanie tejto zodpovednej funkcie.
- Polomčania ma poznajú dlhé roky ako človeka, ktorý má veľa záľub a aktivít, mám rada výzvy a v živote si vyberám stále tú ťažšiu cestu.
Najskôr som pracovala 12 rokov na Okresnom úrade v Rožňave ako informatička, potom som prešla do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde som pracovala na rôznych pozíciách ako revízna asistentka, informatička, asistentka riaditeľa a poradca klienta. Vo VšZP som pracovala celých 15 rokov. Popri zamestnaní som vyštudovala vysokú školu v odbore sociálna práca, čo viem v plnej miere využiť aj v praxi.
Veľmi rada chodím po našich krásnych horách a dolinách ako turistka. Stále sa kochám krásnymi výhľadmi či už pri východe alebo západe slnka. Vadia mi však odpadky, ktoré nachádzam pod stromami, kríkmi, na lúkach, popri cestách. Neviem pochopiť človeka, keď bez mihnutia oka zahodí na zem prázdnu plechovku od piva alebo plastovú fľašu. A nie je to problém len našej obce. Všeobecne ľudia sú veľmi ľahostajní a neuvedomujú si vážnosť situácie, že kvôli tomu sa naše deti a vnúčatá budú pozerať na rieky a moria plné odpadkov...
Súčasťou môjho života sa stala telocvičňa. Dve desaťročia skúšam rôzne formy pohybu. Najskôr to bol erobik, joga, pilates, kalanetika, neskôr zumba, trampolíny. Postupne som na zdokonalila a naši občania majú možnosť si zdarma v našej polomskej telocvični poriadne zacvičiť. TABATA a PILATES sú cvičenia pre všetky vekové kategórie.
Na jar každoročne organizujem spolu s Obecným úradom „Polomský mini maratón - skákaj, tancuj a cvič hät“. Každý má svoje hranice niekde inde, tak si cvičenie prispôsobí svojim schopnostiam. Dôležité je stále sa hýbať. Pravidelnosť je prvoradá. Pohyb je najlepším liekom na všetky choroby.
Polomčania ma poznajú aj ako aktívnu folkloristku vo FSk Dolina, dobrovoľnú hasičku, plavkyňu, bežkyňu, otužilca – som aj ľadový medveď, záhradkára, chovateľa. V každej oblasti sa snažím zdokonaľovať a motivovať ostatných. Veď všetko sa dá, len treba chcieť.
V predchádzajúcich rokoch vykonávania jej poslaneckého mandátu, obecné zastupiteľstvo prešlo rôznymi pozitívnymi i negatívnymi obdobiami, čo sa samozrejme prejavilo aj na chode OZ. Tu je niekoľko názorov pani starostky Bronďošovej, týkajúcich sa výkonu jej novej funkcie:
Ako si uvedomujete zodpovednosť za riadenie a chod obce?
- Viem, je to veľmi zodpovedná a náročná úloha. Mojím hlavným cieľom je rozvoj našej krásnej obce, avšak za absolútnej transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Spravím všetko preto, aby bola Gemerská Poloma jednou úžasnou dedinou.
Máte už pripravené úlohy, ktoré ste si vytýčili splniť v nasledujúcom volebnom období? Ktoré z nich považujete za prioritné?
- Mojou hlavnou prioritou je riešenie problémov v súvislosti s našou kanalizáciou, predovšetkým pokúsiť sa analyzovať a odstrániť problém zápachu z kanalizačnej siete, ktorý prechádza až do domácností občanov. Budem sa maximálne snažiť úspešne ukončiť reklamačné konanie tohto vodného diela.
- Odpady považujem za ďalšiu z mojich hlavných priorít. Pre úplné sfunkčnenie systému nakladania a likvidácie odpadov v našej obci je podstatnou výstavba zberného dvora. Realizáciou tohto projektu získa naša obec všetky predpoklady k likvidácii takmer všetkých kategórií odpadov.
- V neposlednom rade mám záujem zamerať sa na vzdelávacie aktivity občanov, ich orientáciu na separovanie odpadov, na prevenciu pred vznikaním drobných čiernych skládok, prevziať zodpovednosť za separáciu niektorých druhov odpadov priamo na obec.
Vaše obecné Polomské noviny svojím obsahom i čítavosťou patria medzi málo takých, ktoré si dovolia vydávať obce, ale zároveň získavajú pre ich tvorbu aj spoluobčanov Gemerskej Polomy. Aké sú Vaše predstavy v súvislosti s ich vydávaním a obsahom do budúcnosti?
- Polomské noviny sú pravdivým zrkadlom života našej obce. Ja osobne sa na každé číslo veľmi teším, a keď už ich mám v ruke, nepustím ich, kým ich celé neprečítam. Vychádzajú štyrikrát do roka a zachytávajú všetky udalosti v obci. Zaujímavé články zo samosprávy, kultúry, športu, histórie ďalekej i blízkej, obsahujú polomské nárečie, rady lekára, spoločenskú kroniku, životné jubileá, knižné novinky a akcie obecnej knižnice, množstvo fotografií z histórie a aj súčasnosti, rôzne oznamy a pozvánky na pripravované akcie a samozrejme nechýba ani krížovka a šachová úloha. 22 strán zaujímavého čítania, za čo vďačíme redakčnej rade a hlavne pani Dane Červenákovej. Ozývajú sa nám rodáci žijúci mimo našej obce, aby sme im Polomské noviny posielali. Nás to veľmi teší.
Ďakujem Vám, pani starostka Bronďošová, za Vaše odpovede.
Želám Vám vo Vašej novej funkcii veľa úspechov, zdravia a na začiatku vianočného obdobia i nového roka 2019 aj všetkým Polomčanom žijúcim nielen v Gemeri, ale roztrúseným aj po celom Slovensku, ba i celom svete.
Otázky pripravil:
Ondrej Doboš
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-