Opýtali sme sa pani Bronďošovej, okrem iného, čo vlastne musela vykonať, aby si získala dôveru Polomčanov potrebnú pre vykonávanie tejto zodpovednej funkcie.
- Polomčania ma poznajú dlhé roky ako človeka, ktorý má veľa záľub a aktivít, mám rada výzvy a v živote si vyberám stále tú ťažšiu cestu.
Najskôr som pracovala 12 rokov na Okresnom úrade v Rožňave ako informatička, potom som prešla do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde som pracovala na rôznych pozíciách ako revízna asistentka, informatička, asistentka riaditeľa a poradca klienta. Vo VšZP som pracovala celých 15 rokov. Popri zamestnaní som vyštudovala vysokú školu v odbore sociálna práca, čo viem v plnej miere využiť aj v praxi.
Veľmi rada chodím po našich krásnych horách a dolinách ako turistka. Stále sa kochám krásnymi výhľadmi či už pri východe alebo západe slnka. Vadia mi však odpadky, ktoré nachádzam pod stromami, kríkmi, na lúkach, popri cestách. Neviem pochopiť človeka, keď bez mihnutia oka zahodí na zem prázdnu plechovku od piva alebo plastovú fľašu. A nie je to problém len našej obce. Všeobecne ľudia sú veľmi ľahostajní a neuvedomujú si vážnosť situácie, že kvôli tomu sa naše deti a vnúčatá budú pozerať na rieky a moria plné odpadkov...
Súčasťou môjho života sa stala telocvičňa. Dve desaťročia skúšam rôzne formy pohybu. Najskôr to bol erobik, joga, pilates, kalanetika, neskôr zumba, trampolíny. Postupne som na zdokonalila a naši občania majú možnosť si zdarma v našej polomskej telocvični poriadne zacvičiť. TABATA a PILATES sú cvičenia pre všetky vekové kategórie.
Na jar každoročne organizujem spolu s Obecným úradom „Polomský mini maratón - skákaj, tancuj a cvič hät“. Každý má svoje hranice niekde inde, tak si cvičenie prispôsobí svojim schopnostiam. Dôležité je stále sa hýbať. Pravidelnosť je prvoradá. Pohyb je najlepším liekom na všetky choroby.
Polomčania ma poznajú aj ako aktívnu folkloristku vo FSk Dolina, dobrovoľnú hasičku, plavkyňu, bežkyňu, otužilca – som aj ľadový medveď, záhradkára, chovateľa. V každej oblasti sa snažím zdokonaľovať a motivovať ostatných. Veď všetko sa dá, len treba chcieť.
V predchádzajúcich rokoch vykonávania jej poslaneckého mandátu, obecné zastupiteľstvo prešlo rôznymi pozitívnymi i negatívnymi obdobiami, čo sa samozrejme prejavilo aj na chode OZ. Tu je niekoľko názorov pani starostky Bronďošovej, týkajúcich sa výkonu jej novej funkcie:
Ako si uvedomujete zodpovednosť za riadenie a chod obce?
- Viem, je to veľmi zodpovedná a náročná úloha. Mojím hlavným cieľom je rozvoj našej krásnej obce, avšak za absolútnej transparentnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Spravím všetko preto, aby bola Gemerská Poloma jednou úžasnou dedinou.
Máte už pripravené úlohy, ktoré ste si vytýčili splniť v nasledujúcom volebnom období? Ktoré z nich považujete za prioritné?
- Mojou hlavnou prioritou je riešenie problémov v súvislosti s našou kanalizáciou, predovšetkým pokúsiť sa analyzovať a odstrániť problém zápachu z kanalizačnej siete, ktorý prechádza až do domácností občanov. Budem sa maximálne snažiť úspešne ukončiť reklamačné konanie tohto vodného diela.
- Odpady považujem za ďalšiu z mojich hlavných priorít. Pre úplné sfunkčnenie systému nakladania a likvidácie odpadov v našej obci je podstatnou výstavba zberného dvora. Realizáciou tohto projektu získa naša obec všetky predpoklady k likvidácii takmer všetkých kategórií odpadov.
- V neposlednom rade mám záujem zamerať sa na vzdelávacie aktivity občanov, ich orientáciu na separovanie odpadov, na prevenciu pred vznikaním drobných čiernych skládok, prevziať zodpovednosť za separáciu niektorých druhov odpadov priamo na obec.
Vaše obecné Polomské noviny svojím obsahom i čítavosťou patria medzi málo takých, ktoré si dovolia vydávať obce, ale zároveň získavajú pre ich tvorbu aj spoluobčanov Gemerskej Polomy. Aké sú Vaše predstavy v súvislosti s ich vydávaním a obsahom do budúcnosti?
- Polomské noviny sú pravdivým zrkadlom života našej obce. Ja osobne sa na každé číslo veľmi teším, a keď už ich mám v ruke, nepustím ich, kým ich celé neprečítam. Vychádzajú štyrikrát do roka a zachytávajú všetky udalosti v obci. Zaujímavé články zo samosprávy, kultúry, športu, histórie ďalekej i blízkej, obsahujú polomské nárečie, rady lekára, spoločenskú kroniku, životné jubileá, knižné novinky a akcie obecnej knižnice, množstvo fotografií z histórie a aj súčasnosti, rôzne oznamy a pozvánky na pripravované akcie a samozrejme nechýba ani krížovka a šachová úloha. 22 strán zaujímavého čítania, za čo vďačíme redakčnej rade a hlavne pani Dane Červenákovej. Ozývajú sa nám rodáci žijúci mimo našej obce, aby sme im Polomské noviny posielali. Nás to veľmi teší.
Ďakujem Vám, pani starostka Bronďošová, za Vaše odpovede.
Želám Vám vo Vašej novej funkcii veľa úspechov, zdravia a na začiatku vianočného obdobia i nového roka 2019 aj všetkým Polomčanom žijúcim nielen v Gemeri, ale roztrúseným aj po celom Slovensku, ba i celom svete.
Otázky pripravil:
Ondrej Doboš

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-