O ich obsah sa stará trojčlenná redakčná rada, ktorej zodpovedným redaktorom je starostka obce, pani Lilian Bronďošová. Túto funkciu vykonáva aj preto, že vydavateľom novín je Obecný úrad v Gemerskej Polome. Tak tomu bolo aj predtým, keď funkcie starostov, či ešte predsedov MNV, vykonávali zvolení občania Gemerskej Polomy.
Prístup všetkých tvorcov je veľmi zodpovedný. Treba zdôrazniť, že 22 strán zvoleného formátu je pomerne veľký priestor na menšiu obec, akou je Gemerská Poloma. Navyše, príprava novín sa musí časovo zvládnuť počas každého štvrťroka. Nebyť šikovných organizátorov novín, ako je pani Dana Červenáková, márna by bola snaha aj ich ostatných tvorcov. Keď si uvedomíme, že celá ťarcha prípravy novín je na vedúcej knižnice, potvrdzujú sa len slová skôr vyslovené.
Gemerská Poloma však disponuje širokým kolektívom tých, ktorí pravidelne, alebo i občas, prispievajú do bohatej obsahovej stránky tohto periodika. Svojimi príspevkami obohacujú život Polomčanov, ktorí si so záujmom prečítajú nielen to, čo sa deje v obecnom zastupiteľstve, ale takto sa dozvedia aj o každej dôležitej udalosti, ktorá sa v tom-ktorom období v obci udiala alebo udeje. A to všetko je bohato dokumentované prislúchajúcimi fotografiami.

Pravidelne sa v novinách uvádzajú všetky dôležité informácie zo zasadnutia OZ s pomerne podrobným obsahom, takže každý, kto si otvorí aktuálne číslo, dostane presný obraz toho, o čom sa rokovalo na každom zasadnutí poslancov tvoriacich zastupiteľstvo. Hlavné smerovanie obce pravidelne približuje najmä starostka obce, ktorá sa s využitím primeraného rozsahu stránok novín rovnomerne podieľa na informovaní občanov. Významnú úlohu v zabezpečovaní informovanosti občanov zohrávajú aj ostatní prispievatelia novín s tematikou rôzneho zamerania. Každému z nich rovnakou mierou noviny poskytujú priestor tak, aby každé ich číslo bolo čo najvernejším obrazom zo života občanov obce v príslušnom období. Preto na stránkach novín nájdete napr. aj pravidelný úvodník od zodpovedného spoluobčana, akúsi kroniku obce, ktorá oznamuje čitateľom, čo sa nového udialo medzi obyvateľmi, komu sa podarilo niečím prispieť k rozvoju obce, pripomína životné jubileá spoluobčanov, informuje o prírastkoch medzi sobášenými pármi, ale aj o posledných rozlúčkach s občanmi. Občania si zvykli na túto časť novín a tiež približujú zaujímavé zážitky zo svojho života, ich rodín, ale aj iných spoluobčanov.

Zaujímavé bývajú stránky zo života polomských žiakov, ktoré dopĺňajú ich život na dedine. Mnohí autori si nájdu čas, aby sa podelili príspevkom zo života spoločenských organizácií, ale tiež so spomienkami na udalosti prežité v minulosti. Takým bol napr. aj príspevok bývalého občana Gemerskej Polomy, ktorý si počas svojej mladosti našiel cestu do USA, odkiaľ pravidelne a zaujímavo približoval svoj život prostredníctvom Polomských novín. Mnohé udalosti z predchádzajúceho života vo Veľkej i Malej Polome poslúžili najmä mladej generácii poznať život Polomčanov na rozmedzí medzi dvoma vojnami i neskoršie.
Po mnohých sledovaniach Polomských novín mám aj ja bohaté zážitky z toho, čo som si na ich stránkach prečítal. Náš Gemer oplýva rôznymi udalosťami, folklórom, rozprávkami, zážitkami i bohatou históriou. Tieto noviny poskytujú svojim spoluobčanom priestor na ich hlbšie poznanie i udržanie. Veď samotné dve obce, ktoré existovali samostatne na území okolo Súľovského potoka a pozdĺž rieky Slaná, dali život rôznym významným dejateľom, ktorí stáli na čele udalostí a tvorili začiatky kultúry, hospodárenia i školstva. Je správne ich využívať i takýmto spôsobom pre dobro rozvoja obce. Naviac, poslúžia aj iným rodákom, prípadne krajanom v uvedomovaní si koreňov svojho pôvodu a ich významu.
Z bohatého obsahu novín som pre vás vybral veselý text napísaný v polomskom nárečí, ktorej autorkou je pravidelná dopisovateľka do Polomskych novín.
Tu je:
"Žili bašôk s tetkô sami v dome. Deti už mali na porȁdku, ale bašôk radi hlädeli poháriku na dno. A tak raz, keď tiež s kamaráti sedeli v keršme, po záverešnie sä pobrali domô, poticho otváräli, ani lampu nezapálili, abi tetka neobášili, a zašäli krišäť. Tetka ale obášili kedi sä vrátili a zašäli krišäť.
– Ti starí žrák, lem v tie keršme sedíš a jȁ tu môžem aj umrieť. Tak mä kríže bolȁ, že sä ani obrátiť neviem, kebi si mi ich búl cholem namaštiel, abi mä tak neboläli, ale lem žreš.
– Ta jȁ ti ženo mojȁ, aj teráz namaštim lem povec so šim a de tä mám pomäštiť.
– Na vihläde je fäšoška s dianô ta s tim mä pomašti.
A ak som spomínala bašôk ani lampu nezapálili a tetku namazali. Rano ak visvitlo, tetka zašäli krišäť:
– Jáj, starí stávaj, zle je. Jä brand lapem. Hläc, jȁ calá belavá!
Bašôk hlädȁ na nich a po šäse sä zašnú rihotatať.
– Neboj sä stará neumreš. To lem jȁ som si vešier poťme pomílil fäšošky a namesto dianô som ťa namazál s tintô.
– Joj ti starí somár, ta ak jȁ to terás operem, s tich grátoch, veď tinta sä nedá oprať.
Tak liešili bašôk tetku a narobili jim lem hodne roboti, kim to šitko viprali.
Poznámka: diana – alpa, brand lapem – mám otravu krvi, tintô – atrament
Keď nepochádzate z Gemerskej Polomy, skúste si uvedený text preložiť do svojej reči. Istotne sa zabavíte.

Som potešený obsahom i úrovňou Polomských novín. Dávajú príklad iným, ktorí sa ešte z rôznych dôvodov neodvážili vydávať obecné noviny. Samozrejme, že nie je jednoduché predkladať svojim občanov pravidelné informácie zo života obce. Ale tam, kde sa už začali takto prezentovať je pozitívny prínos jednoznačný, aj keď treba vynaložiť nie málo úsilia na zachovanie dosiahnutej periodicity.
Veď noviny nemalou mierou prispievajú k upevňovaniu súdržnosti svojich spoluobčanov a k ich hrdosti na obec aj medzi ostatnými v regióne. Však množstvo spoločenských, kultúrnych či športových akcií, ktoré sa počas roka uskutočňujú v obci je jasným dôkazom toho, že keď ľudia chcú, dá sa pre radosť a potešenie druhých urobiť veľa. A prezentácia a informovanie o ich činnosti je práve poslaním každých novín.
Polomským novinám a ich tvorcom a prispievateľom prajeme dalšie kladné výsledky ich úsilia a ešte veľa úspešných rokov.
MG - Ondrej Doboš

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-