Život medzi regálmi: Gemerská Poloma žila knihami, hudbou aj vôňou byliniek Doporučený
Napísal(a) M. AntalováKnihy pre všetkých a bohatá nádielka noviniek
Pani knihovníčka Danka Červenáková si pre návštevníkov pripravila skutočne bohatú ponuku. „Predstavila nám nové knihy rôznych žánrov a pre všetky vekové kategórie. Bolo ich veru požehnane,“ zhodnotili nadšené členky Matice slovenskej. Potešujúcim trendom je, že do knižnice nachádza cestu čoraz viac študentov a žiakov základných škôl.
Popoludnie plné talentov a ocenení
O tom, že mladá generácia má ku kultúre blízko, svedčil aj sprievodný program. O krásne hudobné vložky sa postarali nadaní súrodenci Chomiakovci. Atmosféru podujatia dotvoril umelecký prednes básní v podaní sestier Danky a Charlottky Ďuričekových.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/286/gemerska-poloma/13328/zivot-medzi-regalmi-gemerska-poloma-zila-knihami-hudbou-aj-vonou-byliniek#sigProGalleria9ada3c1dba
Vôňa byliniek a úprimné rozhovory
Knižničné stretnutia v Gemerskej Polome sú známe tým, že pani knihovníčka Danka rada pozýva hostí, ktorí program spestria svojimi záľubami. Tentoraz pozvanie prijali matičiarky pani Júlia Zatrochová s dcérou Ivanou Sklenárovou.
Dámy sa venujú pestovaniu rôznych druhov byliniek. Niekoľko ukážok priniesli so sebou a prítomným pútavo porozprávali o ich liečivých účinkoch. Knižnicou sa tak okrem vône nových kníh šírila aj vôňa prírody.
V závere podujatia sa rozprúdila živá, neformálna debata. Prítomní nediskutovali len o prečítaných riadkoch či bylinkových receptoch, ale zdieľali aj svoje každodenné životné príbehy. Toto podujatie bolo skvelým príkladom toho, ako dokáže knižnica spájať ľudí a vytvoriť peknú, poučnú a predovšetkým príjemnú bodku za pracovným týždňom.
Mária Antalová,
predsedníčka MO MS
Reportáž: Obecná knižnica spája generácie a otvára dvere k tisícom príbehov
Miestna obecná knižnica sa opäť stala dejiskom príjemného popoludnia, kedy ju v rámci pravidelnej prechádzky navštívili verné čitateľky, malá Livinka s mamičkou. Ich kroky viedli za obľúbenou knihovníčkou, tetou Dankou, ktorá ich privítala s prehľadom tých najnovších knižných prírastkov. Táto návšteva opäť potvrdila, že verejné knižnice hrajú v živote rodín nezameniteľnú rolu.Súčasný knižný trh prebýva obrovským množstvom titulov. Pre rodičov je finančne aj priestorovo prakticky nemožné kúpiť každú publikáciu, ktorá ich dieťa zaujme. Práve v tomto smere ponúka obecná knižnica ideálne riešenie. Deti tu majú jedinečnú možnosť slobodne listovať desiatkami kníh, objavovať nové príbehy a vyberať si domov plné náručie čítania bez toho, aby rodinný rozpočet pocítil akúkoľvek záťaž.
Nenahraditeľným pilierom knižnice zostáva osobný prístup. Knihovníčka Danka návštevníkom pravidelne a ochotne pomáha s orientáciou v novinkách, odporúča najpopulárnejšie detské tituly a dokáže presne zacieliť na špecifické témy, ktoré malých čitateľov momentálne zaujímajú.Okrem moderných kníh však miestna knižnica skrýva aj ďalší obrovský poklad, ktorým výrazne prekonáva bežné kníhkupectvá. V jej policiach sa nachádzajú staršie, dnes už bežne nedostupné tituly. Rodičia tak majú jedinečnú šancu podeliť sa so svojimi ratolesťami o rovnaké príbehy, na ktorých sami vyrastali, a prostredníctvom spoločného čítania sa aspoň na chvíľu vrátiť do vlastných detských čias.
Návšteva Livinky a jej mamičky skončila úprimným poďakovaním tete Danke za jej prácu a prísľubom skorého návratu medzi rozprávkové police. Obecná knižnica tak opäť dokázala, že nie je len miestom plným papiera, ale živým centrom komunity a fantázie.
Z rubriky: Už sme prečítali... ? CHVÍLE NA NEZAPLATENIE
„Čo budeme dnes robiť?“ Otázka, ktorú dôverne pozná snáď každý rodič. Kým letné slnko stihne rozhorúčiť vzduch, pre mamičku a malú Livinku je odpoveď jasná. Ich kroky vedú hneď po raňajkách do miestnej obecnej knižnice. Miesta, kde sa začína cesta do sveta fantázie.
Vstúpiť do knižnice znamená spomaliť. Pre dieťa v útlom veku kniha nie je o písmenách, ale o hlase rodiča. Dieťa je v prvom rade poslucháč. Práve my, dospelí, držíme v rukách kľúč k tomu, či z neho vyrastie budúci čitateľ.
Pod perinou v zázračnej krajine
V dnešnej uponáhľanej dobe rodičia často bojujú s časom. Pritom stačí tak málo. Sadnúť si k dieťaťu aspoň na chvíľku. Možno ráno pri stole, možno po náročnom dni, alebo večer v posteli. Stačí sa schovať pod spoločnú perinu a nechať sa unášať príbehom do zázračnej krajiny.
„Pre mňa sú tieto chvíle vždy veľmi vzácne,“ vyznáva sa mamka malej Livinky. „Sledovať dieťa, ako objavuje kúzelný svet kníh, ako skúša samo otáčať stránky a malým prštekom ukazuje na zvieratká či predmety, ktoré už vie pomenovať. Verte mi, tieto momenty sú na nezaplatenie.“
Veľká vďaka tete Danke
Domáci Polomčania majú obrovské šťastie. Za literárnymi novinkami nemusia nikam cestovať. Útulná obecná knižnica im otvára dvere priamo v dedine.
Veľkú zásluhu na tom má obetavá pani knihovníčka. „Teta Danka sa stále postará o to, aby nikto neodišiel z knižnice s prázdnymi rukami. Za čo jej patrí naša veľká vďaka,“ uzatvára s úsmevom spokojná mamička.
Čítanie s deťmi nie je stratený čas. Je to investícia do ich duše a budovanie puta, ktoré pretrvá. Tak teda... „Dočítania“, priatelia!
Pripravili: Mamka a Livinka
Príspevok do rubriky už sme prečítali
Ak ste si mysleli, že naša knižnica má čitateľov len ženského zastúpenia, tak vás teraz vyvedieme z omylu. V našej
rodinne čítame všetci. Ocko, mamka, detičky. A preto sa pyšne hlásime aj medzi stálych čitateľov našej obecnej knižnice.
Mary Baloghová - Spomeň si na mňa
Spomeň si na mňa je kniha zo série Ravenwood, ktorá popisuje príbehy o hľadaní lásky súrodencov Warovcoch. Ako to už pri takýchto sériach neraz býva, úplne pokojne môžete po knihe siahnuť aj samostatne. Príbeh samotný má zaujímavý nápad, ale nie je nijako obzvlášť napínavý, prekvapivý či strhujúci. Je to fajn oddychovka. Osobne by som túto knihu odporúčala hlavne ľuďom, ktorých už nudia príbehy o rebeloch či rebelkách.
stála čitateľka
Koniar z Auschwitzu - Henry Oster
Už som sa pri prezeraní knižiek z obdobia druhej svetovej vojny, stretol s rôznymi povolaniami z Auschwitzu, ale o koniaroch som ešte nikdy nepočul. Kniha je výnimočná aj tým, že rozprávačom príbehu je dieťa, ktoré zažilo pre nás nepredstaviteľné veci. Oceňujem aj množstvo fotografií, ktoré sú súčasťou knihy. Je dôležité, aby sa na takéto príbehy nezabudlo a aby ich ľudia čítali. Odporúčam prečítať každému, kto sa venuje tejto tematike, ale chcem však podotknúť, že kniha nie je určená pre slabšie povahy ľudí.
stály čitateľ
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.