Život medzi regálmi: Gemerská Poloma žila knihami, hudbou aj vôňou byliniek Doporučený
Napísal(a) M. AntalováKnihy pre všetkých a bohatá nádielka noviniek
Pani knihovníčka Danka Červenáková si pre návštevníkov pripravila skutočne bohatú ponuku. „Predstavila nám nové knihy rôznych žánrov a pre všetky vekové kategórie. Bolo ich veru požehnane,“ zhodnotili nadšené členky Matice slovenskej. Potešujúcim trendom je, že do knižnice nachádza cestu čoraz viac študentov a žiakov základných škôl.
Popoludnie plné talentov a ocenení
O tom, že mladá generácia má ku kultúre blízko, svedčil aj sprievodný program. O krásne hudobné vložky sa postarali nadaní súrodenci Chomiakovci. Atmosféru podujatia dotvoril umelecký prednes básní v podaní sestier Danky a Charlottky Ďuričekových.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/286/gemerska-poloma/13328/zivot-medzi-regalmi-gemerska-poloma-zila-knihami-hudbou-aj-vonou-byliniek#sigProGalleria9ada3c1dba
Vôňa byliniek a úprimné rozhovory
Knižničné stretnutia v Gemerskej Polome sú známe tým, že pani knihovníčka Danka rada pozýva hostí, ktorí program spestria svojimi záľubami. Tentoraz pozvanie prijali matičiarky pani Júlia Zatrochová s dcérou Ivanou Sklenárovou.
Dámy sa venujú pestovaniu rôznych druhov byliniek. Niekoľko ukážok priniesli so sebou a prítomným pútavo porozprávali o ich liečivých účinkoch. Knižnicou sa tak okrem vône nových kníh šírila aj vôňa prírody.
V závere podujatia sa rozprúdila živá, neformálna debata. Prítomní nediskutovali len o prečítaných riadkoch či bylinkových receptoch, ale zdieľali aj svoje každodenné životné príbehy. Toto podujatie bolo skvelým príkladom toho, ako dokáže knižnica spájať ľudí a vytvoriť peknú, poučnú a predovšetkým príjemnú bodku za pracovným týždňom.
Mária Antalová,
predsedníčka MO MS
Reportáž: Obecná knižnica spája generácie a otvára dvere k tisícom príbehov
Miestna obecná knižnica sa opäť stala dejiskom príjemného popoludnia, kedy ju v rámci pravidelnej prechádzky navštívili verné čitateľky, malá Livinka s mamičkou. Ich kroky viedli za obľúbenou knihovníčkou, tetou Dankou, ktorá ich privítala s prehľadom tých najnovších knižných prírastkov. Táto návšteva opäť potvrdila, že verejné knižnice hrajú v živote rodín nezameniteľnú rolu.Súčasný knižný trh prebýva obrovským množstvom titulov. Pre rodičov je finančne aj priestorovo prakticky nemožné kúpiť každú publikáciu, ktorá ich dieťa zaujme. Práve v tomto smere ponúka obecná knižnica ideálne riešenie. Deti tu majú jedinečnú možnosť slobodne listovať desiatkami kníh, objavovať nové príbehy a vyberať si domov plné náručie čítania bez toho, aby rodinný rozpočet pocítil akúkoľvek záťaž.
Nenahraditeľným pilierom knižnice zostáva osobný prístup. Knihovníčka Danka návštevníkom pravidelne a ochotne pomáha s orientáciou v novinkách, odporúča najpopulárnejšie detské tituly a dokáže presne zacieliť na špecifické témy, ktoré malých čitateľov momentálne zaujímajú.Okrem moderných kníh však miestna knižnica skrýva aj ďalší obrovský poklad, ktorým výrazne prekonáva bežné kníhkupectvá. V jej policiach sa nachádzajú staršie, dnes už bežne nedostupné tituly. Rodičia tak majú jedinečnú šancu podeliť sa so svojimi ratolesťami o rovnaké príbehy, na ktorých sami vyrastali, a prostredníctvom spoločného čítania sa aspoň na chvíľu vrátiť do vlastných detských čias.
Návšteva Livinky a jej mamičky skončila úprimným poďakovaním tete Danke za jej prácu a prísľubom skorého návratu medzi rozprávkové police. Obecná knižnica tak opäť dokázala, že nie je len miestom plným papiera, ale živým centrom komunity a fantázie.
Z rubriky: Už sme prečítali... ? CHVÍLE NA NEZAPLATENIE
„Čo budeme dnes robiť?“ Otázka, ktorú dôverne pozná snáď každý rodič. Kým letné slnko stihne rozhorúčiť vzduch, pre mamičku a malú Livinku je odpoveď jasná. Ich kroky vedú hneď po raňajkách do miestnej obecnej knižnice. Miesta, kde sa začína cesta do sveta fantázie.
Vstúpiť do knižnice znamená spomaliť. Pre dieťa v útlom veku kniha nie je o písmenách, ale o hlase rodiča. Dieťa je v prvom rade poslucháč. Práve my, dospelí, držíme v rukách kľúč k tomu, či z neho vyrastie budúci čitateľ.
Pod perinou v zázračnej krajine
V dnešnej uponáhľanej dobe rodičia často bojujú s časom. Pritom stačí tak málo. Sadnúť si k dieťaťu aspoň na chvíľku. Možno ráno pri stole, možno po náročnom dni, alebo večer v posteli. Stačí sa schovať pod spoločnú perinu a nechať sa unášať príbehom do zázračnej krajiny.
„Pre mňa sú tieto chvíle vždy veľmi vzácne,“ vyznáva sa mamka malej Livinky. „Sledovať dieťa, ako objavuje kúzelný svet kníh, ako skúša samo otáčať stránky a malým prštekom ukazuje na zvieratká či predmety, ktoré už vie pomenovať. Verte mi, tieto momenty sú na nezaplatenie.“
Veľká vďaka tete Danke
Domáci Polomčania majú obrovské šťastie. Za literárnymi novinkami nemusia nikam cestovať. Útulná obecná knižnica im otvára dvere priamo v dedine.
Veľkú zásluhu na tom má obetavá pani knihovníčka. „Teta Danka sa stále postará o to, aby nikto neodišiel z knižnice s prázdnymi rukami. Za čo jej patrí naša veľká vďaka,“ uzatvára s úsmevom spokojná mamička.
Čítanie s deťmi nie je stratený čas. Je to investícia do ich duše a budovanie puta, ktoré pretrvá. Tak teda... „Dočítania“, priatelia!
Pripravili: Mamka a Livinka
Príspevok do rubriky už sme prečítali
Ak ste si mysleli, že naša knižnica má čitateľov len ženského zastúpenia, tak vás teraz vyvedieme z omylu. V našej
rodinne čítame všetci. Ocko, mamka, detičky. A preto sa pyšne hlásime aj medzi stálych čitateľov našej obecnej knižnice.
Mary Baloghová - Spomeň si na mňa
Spomeň si na mňa je kniha zo série Ravenwood, ktorá popisuje príbehy o hľadaní lásky súrodencov Warovcoch. Ako to už pri takýchto sériach neraz býva, úplne pokojne môžete po knihe siahnuť aj samostatne. Príbeh samotný má zaujímavý nápad, ale nie je nijako obzvlášť napínavý, prekvapivý či strhujúci. Je to fajn oddychovka. Osobne by som túto knihu odporúčala hlavne ľuďom, ktorých už nudia príbehy o rebeloch či rebelkách.
stála čitateľka
Koniar z Auschwitzu - Henry Oster
Už som sa pri prezeraní knižiek z obdobia druhej svetovej vojny, stretol s rôznymi povolaniami z Auschwitzu, ale o koniaroch som ešte nikdy nepočul. Kniha je výnimočná aj tým, že rozprávačom príbehu je dieťa, ktoré zažilo pre nás nepredstaviteľné veci. Oceňujem aj množstvo fotografií, ktoré sú súčasťou knihy. Je dôležité, aby sa na takéto príbehy nezabudlo a aby ich ľudia čítali. Odporúčam prečítať každému, kto sa venuje tejto tematike, ale chcem však podotknúť, že kniha nie je určená pre slabšie povahy ľudí.
stály čitateľ
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.