Bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná Doporučený
Napísal(a) Dana Červenáková
Veľa je vo svete rozprávok,
toľko, že sa nevojdú na riadok.
Keď máme tajné priania, tajný sen,
do čarovných rozprávok
nás zavedie pán Andersen.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná. V noci plnej kúziel a čarov, práve prvého apríla sa konalo tretie magické stretnutie všakovakých rozprávkových postavičiek. Navštívili nás dedko s repkou, medovníková babka s Janíčkom a Marienkou, Statočný cínový vojačik s pánom
Nesklamali, ako ináč, rozprávkové víly študentky Maťa i Kaťa aj druhá Maťa, ktoré si pre deti pripravili krátke poučné stanovištia matematiky, slušného správania a správneho určenia času, kde deti zároveň spoznávali zvieratká, nezabudli na udržiavanie poriadku v izbičke a pripomenuli si zázračné slovíčka – ďakujem, prosím, dobrú noc...
Druhá skupinka študentiek – Iva a Sisa nadviazala na minuloročné spoznávanie operencov, ktorými sme si zároveň pripomenuli deň vtáctva. Deti túto časť veľmi intenzívne vnímali, nakoľko im pomáhali malí kamaráti zo školy prváčka Dianka a tretiak Matúško a pekne ich dopĺňala naša nová čitateľka Karolínka. Pásmo básničiek a hovoreného náučného textu dopĺňali ukážky spevavého hlasu operencov a krásne ilustrácie z dielne knižničných šikovných rúk.
Nádherným vyvrcholením, už v neskorých večerno-nočných hodinách, bolo pásmo Zima, kde sa nám predstavili Lucie – žiačky Peťa, Sima i Barborka a nezabudnuteľná Ivanka ako anjelik, Manuela ako plne rešpektovaný čert a Braňo ako Mikuláš. Za každou tvorivou dielňou bolo cítiť Kamilovu kreatívnu silu. Nádhernými kreslenými kulisami prispela svojou šikovnou kresbou Stanka, ktorá nám večer priviedla malého kamaráta Fera.
Neopakovateľným zážitkom bolo ráno na druhý deň. Tu sme zistili, že po výdatných sladkých raňajkách s bábovkou od mamičky Karinky, mafinách učiteľky Evky, teplým čajíkom tety Danky a inými dobrotami od mamičiek, sa predsa len musíme pobaliť a rozlúčiť sa. Pre slzy a strachujúce sa mamičky o nočné prebúdzanie ich ratolestí nebolo miesta, veď posledná škôlkarka ešte o poltretej ráno nemala obe očká zaťažené sladkým sníčkom. Ranné pokrikovanie – aj na rok chceme nocovať, urobme aj v lete nočnú knižničnú noc - nemali konca-kraja.
Našu knižnicu navštevujú neobyčajné bytosti, ktoré milujú rozprávky, básničky, ale i svojich kamarátov. V čarovnú noc sa premenili na najlepších kamarátov, ktorí si v spoločnosti detí z tunajšej materskej školy, základných škôl a stredných škôl spoločne vytvorili noc kúzelných zážitkov a nových kamarátstiev. Sme radi, že i naša knižnica mohla byť kúskom šťastia a radosti, hoc i len na jednu noc, pre naše deti z Gemerskej Polomy.
Za Obecnú knižnicu v Gemerskej Polome
Dana Červenáková
Fotografie: Dana Červenáková a Eva Žúdelová
{gallery}kultura/kniznica/noc11/gp{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-