Začiatky boli ťažké, nácviky pravidelné, snaha, húževnatosť a poctivosť pri nácvikoch neuveriteľne veľká. Za všetko vďačíme pánovi predsedovi ZO SZTP v Gemerskej Polome Bohumilovi Brezňanovi, ktorý nás prihlásením do súťaže, oslovením každého osobne, zdieľaním úspechov a vierou v naše víťazstvo podporoval a veril nám. My, účastníci súťaže, mu týmto ďakujeme nielen za jeho veľkú podporu, ale aj za jeho zhodnotenie našej účasti na tejto súťaži, o ktorej napísal takto:
V súťaži nás reprezentovali: Janko Šafár, Mgr. Darinka Šafárová, Janko Dovala, Olinka Ďuričeková, Zuzka Molčanová, Valika Bodnárová, Evka Koltášová, Zuzka Zatrochová a Magduška Ferenčíková.
Zo srdca ďakujeme nášmu celoslovenskému víťazovi Jankovi Šafárovi v speve a hre na hudobnom nástroji – heligónke, ktorý nás viedol pri nácvikoch, kde dbal na kvalitu spevu, na dodržiavanie dynamiky a intonácie pri speve, či kvality artikulácie polomského nárečia. Neunikol mu ani dôraz na celkový dojem našej skupiny pri spievaní i takte. Zaslúži si vysoké ocenenie za hru na hudobný nástroj a spev, za ktorý ho fundovaní ľudia prirovnávali k Jožkovi Černému. Počas celých troch dní vytváral príjemnú atmosféru svojím prekrásnym, od srdca spievajúcim hlasom i príjemným vzhľadom. Vďačíme aj jeho manželke Darinke, ktorá vždy stojí pri ňom, dbá na výber piesní, na zodpovednosť a dôslednosť pri nácvikoch, prežívajúc pritom s manželom i s nami radosť zo spevu i víťazstva.
Získali sme pekné víťazné celoslovenské umiestnenia v kategóriách: sólový spev – Janko Šafár, umelecký prednes prózy – Zuzana Molčanová, skupinový spev – hore uvedené mená. Je to veľká česť pre nás i našu vždy kultúrne sa rozvíjajúcu obec a česť, že sa naša obec dostala do povedomia celého Slovenska a SZTP. V priebehu troch dní v Kremnici nám mnohí vyjadrili obdiv za náš dobrý a znášajúci sa kolektív, ktorý výrazne prispel k vytváraniu príjemnej atmosféry pre 150 zúčastnených ľudí z celého Slovenska.
Dovolím si vyjadriť sa aj k spevu dvoch našich pánov Janka Dovalu a Janka Šafára, ktorí za zaspievanie dvoch piesní v polomských krojoch boli odmenení silným, dlhým potleskom, no bohužiaľ duo nehodnotili ako skupinový spev, ale som presvedčený, že by sme si boli doniesli štyri prvé miesta. Keď som sa otočil na Janka Dovalu, či už v skupinovom speve alebo pri spievaní v duu a počul jeho spev a videl úsmev na tvári, vedel som, že vytvára poslucháčom príjemnú atmosféru a dodáva im radosť. Vďačíme mu aj za bezpečnosť ako vodičovi i za to, že nás zaviezol do Kremnice k stredu Európy, oboznámil s krásnou prírodou i okolím Kremnice. To všetko zdokumentovali fotografiami Zuzka Zatrochová, Bohumil Brezňan i pán Šafár.

Po vyhodnotení a večeri až do neskorých večerných hodín všetci účastníci a prítomní sme si zaspievali gemerské, záhorácke, hanácke, východniarske, rusnácke a české ľudové pesničky, ktoré spevom a hrou na heligónke doprevádzal náš spevák Janko Šafár, ktorého nám úprimne závideli ostatní účastníci Kremnickej barličky.
Zdravý človek si ani neuvedomuje, že máme iba jednu knihu života a vážime si ju až vtedy, keď stratíme zdravie. Ľudia, s ktorými sme sa stretli boli rovnocenní, prajní, spolucítiaci, nešetriaci pochvalou, povzbudzovali pri úspechu toho druhého a nevideli sme tam človeka, ktorí by závidel, neprial a netešil sa spolu s tými, ktorí mali väčší úspech. Boli to ľudia srdeční, ochotní pomôcť každému kto potreboval, aj napriek tomu, že sami pomoc potrebujú. Všetci sme boli naladení pozitívnou energiou. Priali by sme každému stretnúť sa s takými ľuďmi, ktorých pokladáme za šťastie, ešte raz zdôrazňujeme za „šťastie“.
Celú túto celoslovenskú súťaž natáčali dvomi kamerami, z ktorej záznam vyjde na DVD.
Ďakujeme aj pánovi starostovi Jánovi Chanasovi, že nás podporoval, s nami prežíval náš úspech a prvenstvo, zároveň nás finančne podporil a poskytol nám miestnosť na nácviky. Vďaka pán starosta!
Verím, keď nám pán Boh dá zdravie, že aj na budúci rok sa zúčastníme 8. ročníka tejto celoslovenskej súťaže SZTP v Kremnici.
{gallery}kultura/sutaze/barlicka{/gallery}
{jcomments on}

































Na siedmom ročníku celoslovenskej súťaže osôb s telesným postihnutím v prednese poézie, prózy a v speve Kremnická barlička, ktorá sa konala s septembri 2011 v Kremnici sa veľmi úspešne prezentovali aj naši Gemerskopolomčania. Nemožno neuverejniť slová pani Ing. Márie Brdárskej z RC SZTP v Bratislave, ktorá sa po súťaži úprimne prihovorila našim rodákom a vložila do nich svoje dojatie: „Dobrý deň, pozdravujem vás z Republikového centra Slovenského zväzu telesne postihnutých. Členovia vašej ZO SZTP sa v predchádzajúcich dňoch zúčastnili celoslovenskej súťaže v prednese poézie, prózy a speve na Kremnickej barličke 2011, ktorú organizovalo RC SZTP Bratislava.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-