Začiatky boli ťažké, nácviky pravidelné, snaha, húževnatosť a poctivosť pri nácvikoch neuveriteľne veľká. Za všetko vďačíme pánovi predsedovi ZO SZTP v Gemerskej Polome Bohumilovi Brezňanovi, ktorý nás prihlásením do súťaže, oslovením každého osobne, zdieľaním úspechov a vierou v naše víťazstvo podporoval a veril nám. My, účastníci súťaže, mu týmto ďakujeme nielen za jeho veľkú podporu, ale aj za jeho zhodnotenie našej účasti na tejto súťaži, o ktorej napísal takto:
V súťaži nás reprezentovali: Janko Šafár, Mgr. Darinka Šafárová, Janko Dovala, Olinka Ďuričeková, Zuzka Molčanová, Valika Bodnárová, Evka Koltášová, Zuzka Zatrochová a Magduška Ferenčíková.
Zo srdca ďakujeme nášmu celoslovenskému víťazovi Jankovi Šafárovi v speve a hre na hudobnom nástroji – heligónke, ktorý nás viedol pri nácvikoch, kde dbal na kvalitu spevu, na dodržiavanie dynamiky a intonácie pri speve, či kvality artikulácie polomského nárečia. Neunikol mu ani dôraz na celkový dojem našej skupiny pri spievaní i takte. Zaslúži si vysoké ocenenie za hru na hudobný nástroj a spev, za ktorý ho fundovaní ľudia prirovnávali k Jožkovi Černému. Počas celých troch dní vytváral príjemnú atmosféru svojím prekrásnym, od srdca spievajúcim hlasom i príjemným vzhľadom. Vďačíme aj jeho manželke Darinke, ktorá vždy stojí pri ňom, dbá na výber piesní, na zodpovednosť a dôslednosť pri nácvikoch, prežívajúc pritom s manželom i s nami radosť zo spevu i víťazstva.
Získali sme pekné víťazné celoslovenské umiestnenia v kategóriách: sólový spev – Janko Šafár, umelecký prednes prózy – Zuzana Molčanová, skupinový spev – hore uvedené mená. Je to veľká česť pre nás i našu vždy kultúrne sa rozvíjajúcu obec a česť, že sa naša obec dostala do povedomia celého Slovenska a SZTP. V priebehu troch dní v Kremnici nám mnohí vyjadrili obdiv za náš dobrý a znášajúci sa kolektív, ktorý výrazne prispel k vytváraniu príjemnej atmosféry pre 150 zúčastnených ľudí z celého Slovenska.
Dovolím si vyjadriť sa aj k spevu dvoch našich pánov Janka Dovalu a Janka Šafára, ktorí za zaspievanie dvoch piesní v polomských krojoch boli odmenení silným, dlhým potleskom, no bohužiaľ duo nehodnotili ako skupinový spev, ale som presvedčený, že by sme si boli doniesli štyri prvé miesta. Keď som sa otočil na Janka Dovalu, či už v skupinovom speve alebo pri spievaní v duu a počul jeho spev a videl úsmev na tvári, vedel som, že vytvára poslucháčom príjemnú atmosféru a dodáva im radosť. Vďačíme mu aj za bezpečnosť ako vodičovi i za to, že nás zaviezol do Kremnice k stredu Európy, oboznámil s krásnou prírodou i okolím Kremnice. To všetko zdokumentovali fotografiami Zuzka Zatrochová, Bohumil Brezňan i pán Šafár.

Po vyhodnotení a večeri až do neskorých večerných hodín všetci účastníci a prítomní sme si zaspievali gemerské, záhorácke, hanácke, východniarske, rusnácke a české ľudové pesničky, ktoré spevom a hrou na heligónke doprevádzal náš spevák Janko Šafár, ktorého nám úprimne závideli ostatní účastníci Kremnickej barličky.
Zdravý človek si ani neuvedomuje, že máme iba jednu knihu života a vážime si ju až vtedy, keď stratíme zdravie. Ľudia, s ktorými sme sa stretli boli rovnocenní, prajní, spolucítiaci, nešetriaci pochvalou, povzbudzovali pri úspechu toho druhého a nevideli sme tam človeka, ktorí by závidel, neprial a netešil sa spolu s tými, ktorí mali väčší úspech. Boli to ľudia srdeční, ochotní pomôcť každému kto potreboval, aj napriek tomu, že sami pomoc potrebujú. Všetci sme boli naladení pozitívnou energiou. Priali by sme každému stretnúť sa s takými ľuďmi, ktorých pokladáme za šťastie, ešte raz zdôrazňujeme za „šťastie“.
Celú túto celoslovenskú súťaž natáčali dvomi kamerami, z ktorej záznam vyjde na DVD.
Ďakujeme aj pánovi starostovi Jánovi Chanasovi, že nás podporoval, s nami prežíval náš úspech a prvenstvo, zároveň nás finančne podporil a poskytol nám miestnosť na nácviky. Vďaka pán starosta!
Verím, keď nám pán Boh dá zdravie, že aj na budúci rok sa zúčastníme 8. ročníka tejto celoslovenskej súťaže SZTP v Kremnici.
{gallery}kultura/sutaze/barlicka{/gallery}
{jcomments on}
































Na siedmom ročníku celoslovenskej súťaže osôb s telesným postihnutím v prednese poézie, prózy a v speve Kremnická barlička, ktorá sa konala s septembri 2011 v Kremnici sa veľmi úspešne prezentovali aj naši Gemerskopolomčania. Nemožno neuverejniť slová pani Ing. Márie Brdárskej z RC SZTP v Bratislave, ktorá sa po súťaži úprimne prihovorila našim rodákom a vložila do nich svoje dojatie: „Dobrý deň, pozdravujem vás z Republikového centra Slovenského zväzu telesne postihnutých. Členovia vašej ZO SZTP sa v predchádzajúcich dňoch zúčastnili celoslovenskej súťaže v prednese poézie, prózy a speve na Kremnickej barličke 2011, ktorú organizovalo RC SZTP Bratislava.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-