postaral kapitán Miloš Gallo.
Odhlásením Vyšného Opátskeho zo súťaže nám žreb v nasledujúcom kole udelil voľno a tak aj ďalší zápas sme odohrali pred domácimi divákmi. V zápase s Gemerskou Hôrkou sa nám ale nepodarilo bodovať naplno a po remíze 0:0 to bola prvá aj posledná strata bodov v domácom prostredí. Výsledok 6:0 z Kokšov-Bakše nám neurobil dobré meno a mrzí, no podivné okolnosti zápasu a neprimerane agresívna hra domácich s následným zranením našich hráčov predurčoval takýto výsledok. Od tohto momentu vo zvyšných piatich kolách naše mužstvo už neokúsilo trpkosť prehry, keď sa 4-krát tešili z výhry a raz z remízy. Derby zápasy s Betliarom mali vždy svoju atmosféru a náboj, no tohto roku to nebolo to pravé orechové, nakoľko súper dorazil v okyptenej zostave a v snahe inkasovať čo najmenej, toho veľa futbalového neukázal. O tri góly v jeho sieti sa postarali Milko a Miloš Gallo skóroval dvakrát. K poslednému mužstvu súťaže do Budimíra hráči cestovali s jasným
cieľom vyhrať a bodovať naplno. Kvalitu na ihrisku odzrkadľuje aj výsledok 1:5 v náš prospech, keď úspešnými strelcami gólov boli Gere, Chochol, Mészner a Miloš Gallo 2-krát. V nasledujúcom kole sa u nás predstavil nováčik z Ďurkova, ktorý na jar predvádzal dobré výkony. V kvalitnom zápase a po dobrom výkone domácich body ostali doma. Na výsledku 3:1 majú zásluhu strelci gólov Milko, Fecko, Chochol. V druhom domácom dvojzápase sa nám do cesty postavil súper z Turne, ktorý bol o tri body pred nami na vedúcej priečke. Víťazstvom 3:2 sa nám ale podarilo tento bodový rozdiel zmazať a to hlavne po dobrom výkone v prvom polčase. Góly dávali tradiční strelci Miloš Gallo 2-krát a Boris Milko. Pred posledným kolom na pôde Košickej Novej Vsi bolo jasné, že keď tam neprehráme, staneme sa víťazmi súťaže. V oklieštenej zostave no s odhodlaním získať potrebný bod hráči nastúpili na posledných 90 minút sezóny. Zápas sa vyvíjal priaznivo, keď misky váh v náš prospech naklonil po polhodine hry gólom Július Benedik. Súper sa snažil výsledok otočiť, no dobrý taktický výkon a húževnatá obrana Gemerskej Polomy mu to nedovolila. Až 6 minút pred koncom súper vyrovnal na 1:1. Do konca zápasu sme však už neinkasovali a po záverečnom hvizde vypukla na ihrisku naša nefalšovaná a neskrývaná radosť.
Nemalú zásluhu na tomto výsledku majú aj polomskí fans, ktorí počas celého zápasu skandovali a povzbudzovali naše mužstvo k potrebnému zisku bodu. Počas celej jari sme sa pohybovali na druhom až štvrtom mieste v tabuľke a až v záverečnom kole sme sa vyšvihli do čela tabuľky. V posledných kolách sa tréneri museli postupne zaobísť bez kľúčových hráčov mužstva. Pre zranenie postupne vypadli Maroš Gallo, Rastislav Greško, Dano Grác a pre červenú kartu Marchevský. Aj napriek tomuto hendikepu hráči dokázali bodovať a doviesť súťaž do víťazného konca. Veľká vďaka patrí Michalovi Feckovi, ktorý na posledné zápasy dochádzal pravidelne zo Švajčiarska, ako keby to bolo z Čiernej Lehoty. Jeho prístup pomohol naštartovať aj ostatných hráčov. Vyzdvihnúť chcem aj kapitána a najlepšieho strelca Miloša Galla, ktorému sa strelecky darilo a jeho góly znamenali pre nás dôležité body. V dobrej streleckej forme sa ukázal aj útočník Boris Milko. Defenzívnych hráčov na čele s brankárom Štefanom Mišinom musím pochváliť za dobre organizovanú obrannú činnosť s malým počtom obdržaných gólov počas celej sezóny. Pre našu obec i futbalový klub je víťazstvo v tejto súťaži obrovský úspech, ktorý v súčasnosti možno ani nedokážeme oceniť. Až s odstupom rokov sa možno ukáže, čo táto generácia hráčov v skutočnosti dokázala, pretože takýto výsledok sa nerodí každý deň.
O tento úspech sa zaslúžili hráči: Š. Mišina, S. Paliha, Ľ. Hatvaník, M. Chochol, D. Grac, R. Greško, P. Lipták, D. Kakalejčík, M. Kováč, M. Marchevský, B. Rupp, P. Gere, Mar. Gallo, M. Mészner, M. Ďuriček, J. Benedik, M. Fecko, Mil. Gallo, K. Šubovič, B. Milko, Z. Greško, P. Šimon, M. Boroš.
Funkcionári: predseda klubu Ján Chanas, tréneri M. Ferenc a J. Benedik, vedúci mužstva S. Chochol, M. Sklenár správca športového areálu M. Vais a aj všetci usporiadatelia domácich zápasov.
Každý menovaný si zaslúži za svoju prácu poďakovanie a uznanie.
Tréneri M. Ferenc, J. Benedik
POZNÁMKA MG: Súčasťou spomínaného kádra boli aj futbalisti Š. Tomášik a T. Novek.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-