postaral kapitán Miloš Gallo.
Odhlásením Vyšného Opátskeho zo súťaže nám žreb v nasledujúcom kole udelil voľno a tak aj ďalší zápas sme odohrali pred domácimi divákmi. V zápase s Gemerskou Hôrkou sa nám ale nepodarilo bodovať naplno a po remíze 0:0 to bola prvá aj posledná strata bodov v domácom prostredí. Výsledok 6:0 z Kokšov-Bakše nám neurobil dobré meno a mrzí, no podivné okolnosti zápasu a neprimerane agresívna hra domácich s následným zranením našich hráčov predurčoval takýto výsledok. Od tohto momentu vo zvyšných piatich kolách naše mužstvo už neokúsilo trpkosť prehry, keď sa 4-krát tešili z výhry a raz z remízy. Derby zápasy s Betliarom mali vždy svoju atmosféru a náboj, no tohto roku to nebolo to pravé orechové, nakoľko súper dorazil v okyptenej zostave a v snahe inkasovať čo najmenej, toho veľa futbalového neukázal. O tri góly v jeho sieti sa postarali Milko a Miloš Gallo skóroval dvakrát. K poslednému mužstvu súťaže do Budimíra hráči cestovali s jasným
cieľom vyhrať a bodovať naplno. Kvalitu na ihrisku odzrkadľuje aj výsledok 1:5 v náš prospech, keď úspešnými strelcami gólov boli Gere, Chochol, Mészner a Miloš Gallo 2-krát. V nasledujúcom kole sa u nás predstavil nováčik z Ďurkova, ktorý na jar predvádzal dobré výkony. V kvalitnom zápase a po dobrom výkone domácich body ostali doma. Na výsledku 3:1 majú zásluhu strelci gólov Milko, Fecko, Chochol. V druhom domácom dvojzápase sa nám do cesty postavil súper z Turne, ktorý bol o tri body pred nami na vedúcej priečke. Víťazstvom 3:2 sa nám ale podarilo tento bodový rozdiel zmazať a to hlavne po dobrom výkone v prvom polčase. Góly dávali tradiční strelci Miloš Gallo 2-krát a Boris Milko. Pred posledným kolom na pôde Košickej Novej Vsi bolo jasné, že keď tam neprehráme, staneme sa víťazmi súťaže. V oklieštenej zostave no s odhodlaním získať potrebný bod hráči nastúpili na posledných 90 minút sezóny. Zápas sa vyvíjal priaznivo, keď misky váh v náš prospech naklonil po polhodine hry gólom Július Benedik. Súper sa snažil výsledok otočiť, no dobrý taktický výkon a húževnatá obrana Gemerskej Polomy mu to nedovolila. Až 6 minút pred koncom súper vyrovnal na 1:1. Do konca zápasu sme však už neinkasovali a po záverečnom hvizde vypukla na ihrisku naša nefalšovaná a neskrývaná radosť.
Nemalú zásluhu na tomto výsledku majú aj polomskí fans, ktorí počas celého zápasu skandovali a povzbudzovali naše mužstvo k potrebnému zisku bodu. Počas celej jari sme sa pohybovali na druhom až štvrtom mieste v tabuľke a až v záverečnom kole sme sa vyšvihli do čela tabuľky. V posledných kolách sa tréneri museli postupne zaobísť bez kľúčových hráčov mužstva. Pre zranenie postupne vypadli Maroš Gallo, Rastislav Greško, Dano Grác a pre červenú kartu Marchevský. Aj napriek tomuto hendikepu hráči dokázali bodovať a doviesť súťaž do víťazného konca. Veľká vďaka patrí Michalovi Feckovi, ktorý na posledné zápasy dochádzal pravidelne zo Švajčiarska, ako keby to bolo z Čiernej Lehoty. Jeho prístup pomohol naštartovať aj ostatných hráčov. Vyzdvihnúť chcem aj kapitána a najlepšieho strelca Miloša Galla, ktorému sa strelecky darilo a jeho góly znamenali pre nás dôležité body. V dobrej streleckej forme sa ukázal aj útočník Boris Milko. Defenzívnych hráčov na čele s brankárom Štefanom Mišinom musím pochváliť za dobre organizovanú obrannú činnosť s malým počtom obdržaných gólov počas celej sezóny. Pre našu obec i futbalový klub je víťazstvo v tejto súťaži obrovský úspech, ktorý v súčasnosti možno ani nedokážeme oceniť. Až s odstupom rokov sa možno ukáže, čo táto generácia hráčov v skutočnosti dokázala, pretože takýto výsledok sa nerodí každý deň.
O tento úspech sa zaslúžili hráči: Š. Mišina, S. Paliha, Ľ. Hatvaník, M. Chochol, D. Grac, R. Greško, P. Lipták, D. Kakalejčík, M. Kováč, M. Marchevský, B. Rupp, P. Gere, Mar. Gallo, M. Mészner, M. Ďuriček, J. Benedik, M. Fecko, Mil. Gallo, K. Šubovič, B. Milko, Z. Greško, P. Šimon, M. Boroš.
Funkcionári: predseda klubu Ján Chanas, tréneri M. Ferenc a J. Benedik, vedúci mužstva S. Chochol, M. Sklenár správca športového areálu M. Vais a aj všetci usporiadatelia domácich zápasov.
Každý menovaný si zaslúži za svoju prácu poďakovanie a uznanie.
Tréneri M. Ferenc, J. Benedik
POZNÁMKA MG: Súčasťou spomínaného kádra boli aj futbalisti Š. Tomášik a T. Novek.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-