pečené zákusky a veľa iných sladkostí. Pani Sústriková - predsedníčka miestnej organizácie MS deťom rozdala pexeso, ktoré okrem hry má aj informačný charakter. Nezabudla, že správny školák potrebuje aj niečím písať, a tak pridala perá. A čo knižnica? Ako každá zápasí s nedostatkom financií, preto knižnici venovala malú pokladničku a hneď aj prispela. Ďakujeme.
Neskôr sme spoločne rozhýbali svoje svaly a zbystrili pozornosť v telocvični. Predseda stolnotenisového klubu ujo Juraj (Galajda) nám pripravil hracie stoly, nezbedné loptičky, ktoré sa rozhodli, že nás potrápia a nebudú poslúchať. Naučil nás ako správne v ruke držať raketu, ako nadhadzovať loptičku. Deti obsadili celú telocvičňu. Nik neostal skrátka, všetci si odniesli pekný účastnícky list a hádam niektoré deti začnú navštevovať krúžok stolného tenisu.
Aké hviezdy uvidíme toho roku? Myšlienka blysla hlavou deťom pri ďalšom hosťovi ujovi Jurovi (Lörinčíkovi) z rožňavskej hvezdárne, ktorý nám okrem zaujímavého pokusu ako možno vyrobiť umelé slnko aj zo starej mikrovlnky, ukázal cez ďalekohľad Jupiter a spoločne s ním sme si zaspievali niekoľko pesničiek za doprovodu jeho sladkého drievka - gitary. Tiež sme si pozreli ako sme sa bavili po iné roky a potom sme sa už len tešili na spoločné sladké prekvapenie, ktorým bola sladká, veľká torta s motívom knihy Deduško Večerníček na počesť slovenského spisovateľa Jozefa Pavloviča, ktorý sa toho roku dožíva krásnych 80 rokov.
Knižnica ďakuje spoločnosti EUROTALC s. r. o, Štôlňa Elisabeth Gemerská Poloma, vďaka ktorej deti i tento rok mohli prejaviť svoje výtvarné schopnosti a vlastnoručne si vyskúšať prácu výtvarníka. Ich tričká hýrili nápadmi, boli farebné a neskutočne zaujímavé. Tu bolo najviac vidieť vekový rozdiel a kreativitu jednotlivca. Moje poďakovanie patrí p. J. Ďuričekovej, Z. Hroncovej a D. Šalamonovej, ktoré boli nápomocné pri každej činnosti počas akcie. Ďakujeme mamičkám detí, pretože priniesli na prilepšenie sladké i slané občerstvenie, čo deti s radosťou privítali. Poďakovanie patrí aj starostovi obce, ktorý je priaznivo naklonený tejto akcii už šesť rokov a vždy sa postará, aby nám bolo teplo i sladko, ale aj spokojne. Najväčšie poďakovanie patrí samotným deťom, ktoré si pravidelne piatkové popoludnie vymenili za dni nácviku v knižnici a spoločne tak strávili hodiny pri textoch a speve. Ďakujem aj Evke Žúdelovej, ktorá už niekoľko rokov privádza na akciu deti z jej triedy (MŠ) a vždy spoločne prispejú svojou troškou neskutočne milou a vzácnou. Som veľmi rada, že i v našej malej knižnici sa pre jej návštevníkov dejú veci „veľké“. Čo si môže knihovník viac priať ako spokojného čitateľa, o to viac keď je to dieťa, ktoré raz dospeje do zrelého veku a veľkého čitateľa, ktorý sa vždy rád vráti.
D. Červenáková
{jcomments on}
































V strede rodnej obce, nájdeš miesto ideálne! Kde? Jednu veľkú budovu a na poschodí našu obývačkovú knižnicu. Jej dvere sú pre každého vždy otvorené a jej skvelých čitateľov tu vždy nájdete! Kde? No predsa v Gemerskej Polome!
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-