V Muránskej Zdychave stojí už vyše 20 rokov nový kostol. Aj vyše dvadsať percent financií na jeho stavbu pochádza z tejto dediny. Stojí na mieste bývalej školy. Ešte predtým tam bol prvý cintorín.Jeden si spomenul, že ho pri tom bagrovaní zlákalo zachované kovanie. Vzal si ho domov. Večer sa zakryl dekou, lebo ho akosi chladilo. No a tá deka sa začala dajako sama od seba hrčiť, odhŕňať smerom k nemu. Druhú noc to isté. Veru zasa nespal. Počúvol ženu a kovanie odniesol a zakopal k ostatným pozostatkom. Presvedčil sa, že z cintorína neradno nič odnášať.
Mrazivý deň
Nie v Tatrách, Rakúsku a podobne, ale u nás na Gemeri. To je deň, keď človeka nič neudrží doma. Zbalí fotoaparát, dačo pre psov aj osoby, 66 centov krát 2 euro na autobus. V autobuse mi pani G., čo majú hore na zdychavských lazoch kravy a denne tam chodia, oznámila, že už sa dá hore vyjsť. Ako to potom bolo? Za dedinou, za ihriskom, blízko je to druhé pohrebisko, bolo zďaleka vidieť stúpať dym. Boli to verejnoprospešáci. Zle im horeli čačiny po výrube. Riskla som to na ten Štefkov diel, a že potom na Uhliská, kde som chcela fotiť.
Pod snehovým popraškom sa na skalách šmýkalo. Keď som si to spočítala, do polnoci by som prišla ta a späť. Ešte, že nikto nevidel moju cestu späť.
Ponižujúce, a to ešte s dvomi palicami. A tak nie o polnoci, ale po dlhej hodine som bola znova pri vatre. Už tam boli šiesti: tri ženy, traja muži a ja siedma.Pofotila som ich. Jedna má tam oheň pri nohách (trochu vyššie). Všetko už pojedli, popili, blížila sa 15. hodina, čas domov. Od rána bolo na tejto zime dosť. Viacej ako
Domov som došla trotálne spokojná, že nedošlo
k úrazu, že som neprimrzla, že je doma teplo, že nemusím chodiť na verejnoprospešné práce, že som si v scenári pred narodením nezvolila život medzi Evenkami, kde je aspoň Psia fotografia
Na laze Stodôlka asi vlci, alebo medveď, zlikvidovali jednu suku a jedného psa. Zostali dva psi a dve šteniatka. Jeden pes im robí náhradnú matku, okrem kojenia. Malé sa túlia k nemu a možno oni viac zohrievajú jeho ako on ich. Je dosť starý.
Text a foto: Alžbeta Zatrochová
{gallery}obsah/zdychava/cintorin{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.