Siedmaci sa už v skorých ranných hodinách stretli na autobusovej zastávke a o pol siedmej sa už viezli do neďalekej Muránskej Zdychavy. Po príchode do obce sa rozdelili do pracovných tímov a dozvedeli sa, aké úlohy majú pred sebou. Po krátkej prechádzke obcou prišli na prvú zastávku pri Obecnom úrade. Tu v malých skupinkách absolvovali prehliadku expozície v pôvodnej drevenici. Mohli sa nadýchať atmosféry starých čias, siahnuť si na predmety, ktoré boli v minulosti súčasťou každodenného života obyvateľov obce. Okrem informácií si odniesli aj materiál v podobe pohľadníc a obrázkov na záverečný projekt. Potom prechádzali uličkami Muránskej Zdychavy, kde mohli vnímať ako sa snúbi minulosť so súčasnosťou – v architektúre, úprave okolia obydlí a najmä na druhej zastávke – pri novopostavenom rímskokatolíckom kostole, ktorý je dominantou obce. Poobzerali si okolie kostola i murovanú zvonicu. V obhliadke pokračovali po novovybudovanom chodníku a schodoch a ďalej cestou až do oddychovej zóny za obcou.
V prekrásnom prostredí, obklopení lesmi, pri zurkote potôčika sa pracovné tímy pustili do spracovania svojich projektov s pracovným názvom „AKO SME SPOZNALI MURÁNSKU ZDYCHAVU“. Viac ako hodinu pracovali skupinky žiakov, aby pripravili čo najzaujímavejší pohľad na obec, na konci ktorej sa usadili. Po krátkej prestávke, kedy sa všetci občerstvili a osviežili – veď deň bol ako na objednávku – slnečný, horúci..., si skupiny vyžrebovali poradie prezentácie, dostali tabuľky na bodovanie a mohlo sa začať. Na improvizovanom pódiu, ktorým sa stala „preliezka“, sa postupne predstavili všetky pracovné tímy. Veselo i vážne porozprávali svojim učiteľkám i spolužiakom, ako na nich zapôsobila dedinka pod horami. A ako dopadlo bodovanie? To nie je podstatné. Dôležité je, že siedmaci spoločne prežili nádherný deň, že sa veľa dozvedeli. Už vedia nielen to, že Muránska Zdychava leží v prekrásnom prostredí, pod hlavným hrebeňom Stolických vrchov, v doline potoka Zdychava, že prvýkrát sa spomína v roku 1551 pod názvom Zdykawa, že je tu stále zachované pôvodné rozptýlené osídlenie, že na lazoch vysoko nad obcou sa akoby zastavil čas a obyvatelia tu žijú podobne ako v minulých storočiach, že sa tu zachovalo niekoľko pôvodných dreveníc, ale predovšetkým vedia, že tu žijú dobrí ľudia a že nádherná príroda ponúka útočisko pred ruchom mesta.
Slniečko už bolo vysoko a po dobre vykonanej práci sa siedmaci unavení, ale spokojní vydali na cestu domov. Zážitky z tohto dňa im budú pripomínať už len fotografie. A už sa tešia na zážitkové učenie o rok.
RNDr. Eva Vidová
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.