symbolicky odráža od stáročia starých stromov z celého sveta, ktoré práve tu rastú a ich korene presahujú súčasné hranice. Autor projektu Peter Kočiš o význame projektu povedal: „Zoltánka síce slúži kultúre počas celého roka, ale diváci do nej len prídu a odídu. In da park si dáva za cieľ upozorniť na vzácne dedičstvo a zároveň ukázať jeho význam v inom kontexte.“
Umelci budú v tornaľskom parku tvoriť už od pondelka 25.7.2011. Ich diela teda vzniknú priamo v parku, aby čo najlepšie odrážali ideu projektu. Aj keď má väčšina umelcov slovenskú štátnu príslušnosť, ich národnosti sa rôznia od maďarskej, českej až po rómsku. Tento fakt tvorí dôležitú paralelu medzi umelcami a stromami, ktoré za svoj život neraz zmenili svoju štátnu príslušnosť, ale stále zostali rovnakými. Dôležitou je aj účasť tanečníc z Tornale, pretože vyjadrenie ich špecifického vzťahu k vlastnému parku nevyhnutne patrí do koncepcie podujatia In da park.
Park Zoltánka vznikol ako záhrada ešte v 13. storočí. Odvtedy sa vo vlastníctve rodu Tornallyovcov zmenil na anglickú záhradu plnú vzácnych cudzokrajných stromov, ktorá bola v prvej polovici 20. storočia otvorená širokej verejnosti. Vzácne sú dva 300-350 ročné platany, ktoré v Zoltánke rastú. V moderných dejinách sa toho v parku veľa neudialo a nedeje. V novodobom amfiteátri postavenom v druhej polovici 20. storočia, ktorý slúžil ako panoramatické kino sa už nepremieta, a tak je len občasným dejiskom kultúrnych podujatí. Postupom času tak zanikol význam parku ako miesta, ktorému dominovala zeleň – stromy.
Viac informácii o In da park ale aj o Hranici a JRD' Art Campe nájdete na: www.art-eko.sk
Autor: Mgr. art Peter Kočiš
Dramaturgia, réžia: Mgr. art Peter Kočiš
Film: Pali Matia,Ľuboš Bišto
Tanec: Ariadna Vendelová, Juliana Sabolová, Lívia Dujavová, Lucia Hrašková, Tereza Brodňanská, Daniela Kupčuláková, Michaela Domovcová, Simona Rášiová, Katrin Farkašová, Dominika Ikriová, Viktórian Andrássiová, Mária Kalašová,Martina Hažinčáková, Beáta Albertová, Barbora Šutáková
Herci: Zuzana Psotková, Jana Wernerová, Jana Varhalíková (D), Judit Lax, Anna Kočišová
Hudba: Jan Komarek (CZ), Michal Turek (CZ)
Projekcie: Beat Kolbašovská, Jakub Pišek, Boris Vajtovič
Street art: Viktor Fehér
Priestorová inštalácia: Vlasta Žáková, Peter Vrábel
Záhradný architekt: Zuzana Čičová
Svetlo, technická podpora, foto: Robert Farkaš, Matúš Taraba
Grafický design: Jozef Tušan
Ľuboš Bišto
{gallery}kultura/expozicia/tornala{/gallery}
In da park – súčasné umenie v starom parku Zoltánka v Tornali Doporučený
Napísal(a) Ľuboš Bišto
V sobotu 30.7.2011 o 21.00 hod. sa park Zoltánka v Tornali premení na miesto konania podujatia In da park. To je priamym pokračovaním minuloročného JRD' Art Campu a predminuloročnej Hranice. Tak ako pri predošlých podujatiach, aj pri In da park sa organizátori z občianskeho združenia Art-Eko snažia o pretvorenie chátrajúceho priestoru na pozadí umeleckej a najmä ľudskej spolupráce v rámci užšieho gemerského a širšieho Višegrádskeho regiónu.
In da park ukáže svetelné inštalácie, tanečno-divadelný performance, premietanie filmu, maľovanie graffitov na blok neplatičov, ale aj obliekanie stromov. Program, ktorý budú diváci môcť v Zoltánke vidieť, sa
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.