“Netopiere sú už väčšinou blízko zimovísk alebo sa tam ešte snažia dostať. Kostoly ostávajú pusté, a to je vhodný čas na čistenie. V Ratkovej sa naposledy čistilo v roku 2004 - vynieslo sa až 500 vriec trusu. V lete tu na podkroví evanjelického kostola býva až 5000 samíc netopiera veľkého, ktoré tu privádzajú na svet mláďatá. Je to jedna z najväčších kolónií tohoto druhu v strednej Európe. Po šiestich rokoch sme množstvo trusu odhadli na 200 vriec - a celkom sme sa trafili. Podkrovie sme takmer úplne vyčistili a celkom sa nazbieralo 205 vriec čistého netopierieho trusu - guána. Vďaka Ervinovi (Ervín Hapl z Revúcej, pozn. OD) nás prišli povzbudiť a pripraviť reportáže aj reportéri z STV, Slovenského rozhlasu a nezávislí žurnalisti.
Práce začali okolo desiatej 29. októbra a skončili uložením guána a dočistením okolo druhej popoludní 30. októbra. Práce významne urýchlili Marián a Erik, ktorí nakladali guáno takmer nepretržite a boli najusilovnejší z celej našej 10 člennej partie! Michal vymyslel "lanovku", pomocou ktorej sme mohli bez námahy spúšťať plné vrecia dolu z veže. Ušetril nám veľa mozoľov. Guáno sa potom uložilo do miestneho skladu, kde bude možnosť si ho za dobrovoľný príspevok vyzdvihnúť. Chceme ho teraz propagovať na našej webstránke aj v médiách. Takto môže farnosť získať aspoň malý príspevok na nevyhnutnú údržbu kostola.
Čistenie bolo finančne podporené z prostriedkov získaných v rámci exkurzie kolegov z Anglicka. Vďaka všetkým, ktorí prišli pomôcť a vytvorili tiež vynikajúcu atmosféru. Ďakujeme aj pani farárke a pani Šagulovej, ktorá nám zabezpečovala všetko potrebné.”
Aj z televíznej relácie som sa dozvedel, že netopierie guáno je všestranné organické hnojivo, ktoré sa zberá z miestnych zdrojov na Slovensku, tak, ako ste ho videli možno v spomínanej relácii aj vy. Podľa analýz je zložené približne z 15% dusíka, 1% fosforu a 2% draslíka (kolónia netopierov v Ratkovej, 2004). Podľa skúseností zo zahraničia je ideálne pre izbové rastliny, zeleninu, ovocné stromy, kvety, trávniky a okrasné rastliny. Aplikujeme ho najlepšie na začiatku vegetácie, podobne ako ďalšie organické hnojivá. Musíme pamätať na správne dávkovanie, lebo obsah živín je vysoký a môže pri nesprávnej aplikácii rastliny spáliť. Môže byť použité ako listová výživa, na kompostovanie a do pôdnych zmesí v podobe roztoku 2-6 polievkových lyžíc guána na 4 litre vody. Podľa skúseností zo Slovenska údajne aj odpudzuje mandelinky pásavé zo zemiakov.
O ochrane netopierov si povieme viac možno nabudúce. Uvidíme, kto sa mi na túto tému ohlási.
MG -OD
{gallery}obsah/ratkova/netopiere{/gallery}
{jcomments on}
































Môj dobrý priateľ a rodák z Ratkovej pán Vojtech Bradovka ma pred pár dňami upozornil na to, že Slovenská televízia začiatkom novembra 2010 v relácii Zelená revue odvysielala zaujímavú reportáž o odstraňovaní guána z podkrovia evanjelického kostola v Ratkovej. Chcel som o tejto zaujímavej činnosti ochrancov prírody a zvlášť netopierov na Slovensku priniesť niečo i našincom, ktorí možno o tom ani nevedia, že takouto činnosťou sa niekto zaoberá. Vhod mi prišiel článok Martina Ceľucha zo Spoločnosti na ochranu netopierov na Slovensku, ktorý na stránke
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.