z Čiernej Lehoty a v neposlednom rade aj novovzniknutý spevácky zbor z našej obce, ktorý sa zaviedol len začiatkom tohto roka.
Program bol naozaj pestrý a myslím, že presviedčal o tom aj zvučný potlesk divákov. Po krásnom a bohatom programe sme aj vyhladli, čo dokazoval dlhý rad čakateľov na fantastický a chutný guláš. Od rána sa o jeho prípravu a následné servírovanie postarali naši občania: manželia Erika a Jaroslav Gallovci, Jana Čapová, Ján Vápeník a Tatiana Bartóková. A po dobrom guláši sa o dobré čapované pivko a kofolu pričinili ďalší naši občania Slavomír Čapo, Alena Gallová a Mária Lukáčová. O deti sa celý čas starali Tatiana Bartóková a Renáta Kiliková, ktoré im rôznymi súťažami spríjemňovali celé popoludnie. Za absolvovanie súťaží deti dostávali sladkosti a samozrejme potlesk. O hudobnú zložku sa starali dvaja Jarkovia Gallovia. Po detskej diskotéke nasledovala diskotéka pre dospelých a samozrejme našu mládež. Aj keď sála kultúrneho domu ani v nočných hodinách nepraskala vo švíkoch, verím, že sa všetci veľmi dobre bavili, čo dokazuje aj neskorá hodina ukončenia diskotéky.
Z mojich slov sa zdá, že to bola jedna z tých vydarených akcií, čo je aj pravda, ale všetko má svoje ALE a žiaľ je aj v našej obci veľa takých občanov, ktorí sa k takýmto akciám organizovaným obcou stavajú veľmi povrchne a odmietavo. Sme obec, ktorá má 379 obyvateľov, napriek tomu sa akcie zúčastnila odhadom len jedna tretina občanov. Tak mi dovoľte otázku: Oplatí sa vôbec organizovať a plánovať akcie takéhoto druhu pre nás všetkých? Každý nech sa zamyslí a porozmýšľa nad tým, ako sa asi cítia tí, ktorí sa oddajú prípravám, zabezpečujú, zásobujú, organizujú a všetko potrebné zariaďujú... a to pre nás všetkých! Aj keď viem, že človeku môžu do cesty prísť aj naozaj nepredvídané a neodkladné povinnosti, ale priznám sa, sama som rátala s väčšou účasťou.
Ani počasie nám opäť neprialo a preto všetko prebiehalo v našom kultúrnom dome. Hoci nie je veľký, ale rád nás všetkých prichýli.
Na záver tohto môjho pohľadu na obecnú akciu mi dovoľte snáď už len poďakovať sa všetkým, ktorí sa postarali o to, aby sa vôbec táto akcia mohla uskutočniť. Poďakovanie patrí nielen ľuďom vo vedení obce, ľuďom, ktorých mená som nespomenula, ľuďom, ktorí pripravovali a zveľaďovali kultúrny dom pre túto akciu (pracovníci VPP), ale aj všetkým účinkujúcim v programe, ako aj pedagógom zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom za krásny zážitok. A v neposlednom rade mi dovoľte poďakovať sa našim sponzorom, ktorí neváhali a prispeli rôznymi cenami do bohatej tomboly: Brantner Gemer, s.r.o. Rimavská Sobota, VSK Mineral Košice, Komunálna poisťovňa, PZ Gerlach, skupina Honce, Stavbár - Eduard Spišák, Euris - Peter Glassa, Lesná spoločnosť Honce, Agrospol Honce, s.r.o., Potraviny Mili - Nadežda Sisiková, Potraviny Roberta - Kvetka Denešová, Marian Hric, Miroslav Horváth, Monika Paličková, Ing. Slavomír Čapó, Alena Gallová, Ján Gallo - ťažba dreva, Jaroslav Strelka, Free zona, s.r.o. Rožňava a obec Honce.
20.6.2010
Foto a text: Jana Hricová, Honce
{gallery}kultura/honce/den{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 21 jún 2010 18:39
Hončania si pripomenuli už šesťstodeväťdesiatdva rokov od vzniku obce
Napísal(a) Jana Hricová
Kde horou tečie potok čistý a šepká tráve ako rásť
kde vietor hladí stromom listy je tvoj diel zeme tvoja vlasť.
Kde z piesne nikdy neubúda, kde kvetmi kvitne každá stráň
je tvoj diel zeme tvoja hruda tak si ju chráň tak si ju chráň.
_______
V sobotu 19. júna sa už po štvrtýkrát konali v našej obci oslavy Dňa obce, kde sme si pripomenuli už 692 rokov od jej vzniku. Bola to tradične veľmi pekná akcia, ktorá sa stala akoby každoročnou súčasťou prichádzajúceho leta. Oslavy a kultúrny program otvorila starostka obce pani Monika Paličková, ktorá občanov privítala, poďakovala sa za účasť a v krátkosti informovala o hospodárení našej obce za uplynulý rok, ako aj v plánoch na ten ďalší. Po jej slovách pokračoval kultúrny program, o ktorý sa už tradične postarali žiaci zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom, folklórny súbor Lehoťanka
Zverejnené v
Honce
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.