nám hovorí:
Ja som Boh, ktorý sa stal človekom. Chcem vám dokázať, že som Láska, že vás milujem....
....a v duchu Vianoc a Božej lásky sme si aj v obci Honce pripomenuli vianočný čas. O spestrenie vianočných služieb božích sa postarali aj naše deti, ktoré svojimi básničkami a piesňou potešili všetkých prítomných.
Rovnako sviatočným spestrením bolo aj vystúpenie nášho dedinského ženského spevokolu, ktorý v novembri oslávil svoje prvé výročie vzniku. Spevokol, ktorý reprezentuje našu obec pri veselých či smutných udalostiach. Verím, že všetci občania sme pyšní na to, že aj v našej obci máme šikovných ľudí, ktorí dokážu veľké veci a hlavne ľudí, ktorí majú chuť niečo dokázať. Držme si prsty, aby tá chuť "do práce"zostala aj naďalej a nadchla aj tých ostatných pre dobrú vec.
Text a foto: Janka Hricová
{gallery}kultura/vianocne/hc{/gallery}
{jcomments on}
Vianoce mali svoje magické čaro osláv i v Honciach na hornom Gemeri Doporučený
Napísal(a) Janka Hricová
"Keď Štedrý večer do saní sadne, nenechá smutné miestočko žiadne.
Na sivú hlinu koberce stelie, utkané z vločiek, iskrivo biele.
Pripína hviezdy na vetvy smrekov, deti v sne plaví voňavou riekou.
Mladých i starých dojme a vzruší. Potom sa ticho privraví k duši:
Otvorte dvere Kráľovi kráľov! On plní všednosť radosťou stálou.
V hlbine srdca urobí divy, - aby svet znova nezostal sivý."
Vianoce sú tým najobdivuhodnejším sviatkom, aký existuje. Sú prekvapením, ktoré Boh pripravil ľuďom - živý a všemocný Boh tu ukazuje plnosť svojho milosrdenstva tým, že sa stáva celkom malým a slabým. Stvoriteľ sa tak vydáva svojmu stvoreniu. Dieťa Vianoc
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa