Kultúrny dom v Muráni 60-ročný
Už viac ako 60 rokov nám skvelé slúži Kultúrny dom v Muráni, pomáha nám podporovať kultúrne záujmy našich občanov, organizovať rôzne príťažlivé podujatia, ako Dni obce Muráň, tanečné zábavy, oslavy celospoločenského charakteru, zviditeľňovanie talentu našich folkloristov, propagovanie športových úspechov atď. Neraz sa v ňom už v minulosti umiestňovali rôzne výstavy a trvalé miesto v jeho priestoroch malo aj ochotnícke divadlo.
Na prízemí teraz nachádzame obecnú knižnicu, fitnescentrum a spoločenskú miestnosť ZO našich dôchodcov. Dostatočnú pozornosť tomuto nášmu obecnému centru kultúry venuje aj obecné zastupiteľstvo na čele so starostom obce Ing. R. Goldschmidtom. Jeho priestory boli už rekonštruované, vyžadovali si rôzne úpravy, nové zariadenie, modernú úpravu hygienických miestností, náhradu nefunkčných súčastí rôzneho charakteru.
Vzorne udržiavaný Kultúrny dom v Muráni začali stavať v roku 1952 a výstavba bola ukončená v roku 1957. Hodnota stavby bola vyčíslená na 900 tisíc Kčs. V uvedenom období (1952 až 1957) bol predsedom MNV v Muráni Štefan Grenda a Ján Kenický (J. Gallo: MURÁŇ, s.13,119,134-135). Deti pána Kenického Richard a Katka (Mgr. Lešková) - teraz obaja už dôchodcovia sa zhodli v názore, že vtedy brigádoval celý Muráň, avšak presviedčať neustále ľudí, aby svoj voľný čas venovali aj v prospech obce, bolo veľmi náročné. Ako uviedla pani Katka, často si museli vyhrnúť rukávy aj sám predseda s pani matrikárkou obce Zitou Hajdúkovou, lebo ľudí na stavbe nebolo a murári nemohli čakať, kým sa objaví nejaký dobrovoľník.
Kultúrny dom stavali viacerí murári, no starší občania si spomínajú najmä na pána Mareka - štíhleho a vtipného muža z Moravy. Ľudia si ho veľmi obľúbili, aj môj svokor Fedor Svoreň zo Šumiaca, ktorý stále chodil na „múračky“ po okolí - teda aj do Muráňa a na Prednú Horu. Keď už murári vytiahli múry kultúrneho domu, pán Marek ich chcel ovenčiť malým stromčekom, ako to bolo vždy zvykom. Kdesi vytiahol zo zeme malú čerešňu aj s koreňmi a poď ho s ňou na múry kultúrneho domu. Murár Fedor ho presvedčil, že zoženie
„mája“ - mladučkú briezku a priviaže na ňu aj stuhy rôznych farieb. No a kde skončila mladá čerešňa, ktorá mala tróniť na múroch teraz nášho 60-ročného jubilanta - Kultúrneho domu v Muráni?
Na Šumiaci vedľa bývalej drevenice rodiny Svoreňovej. Šéf murárov pán Marek ju daroval svojmu spolupracovníkovi, ktorý v spomienkach na mladosť neraz zablúdil aj do našej obce.
-RS-
KULTÚRNY DOM V NOVOM ŠATE
Hoci kultúrny dom má vyše 60 rokov, ako v článku: „Stavali murári v Muráni lešenie..." uvádza pani Mgr. Svoreňová, potreboval už opravu a modernizáciu. Obci Muráň bola v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia schválená Žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt s názvom Oprava Kultúrneho domu. Na túto rekonštrukciu sa obci podarilo získať fondy z EÚ vo výške 220 tis. Eur. Rekonštrukcia prebiehala v roku 2017 až 2018.
Podarilo sa budovu zatepliť, vymeniť strešnú krytinu a nad vchodom urobiť novú striešku. V kultúrnom dome boli vymenené všetky okná a vchodové dvere. Cieľom daného projektu bolo zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu.
-SH
(Zdroj: Muránske noviny č. 6, december 2018. Uverejnené so súhlasom autorky príspevku)
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-