Alebo MIROSLAVA ANGIE LAŠŠÁKOVÁ píše: „Muránčania nabudúce nám urobte turistiku po všetkých tých krásach, lebo krčmu už poznáme dokonale.“ Neviem, kto to je, ale turistiku si môže dotyčná osôbka zorganizovať sama. JÁN HRBÁĽ (ČORÍK) má zverejnené tiež krásne zábery. Pozerám a pripadám si, ako keby som sa prechádzala v prírode ja. ALENKA HRIVNÁKOVÁ – dcéra mojej bývalej, dnes už, žiaľ, nežijúcej spolužiačky a kamarátky z detstva Gitky, zverejňuje veľa krásnych vecí. Píše: „ Ďakujem všetkým, ktorí sa tu pripojili a ktorí Muráň milujú... ďakujem za všetky krásne fotky...“Mimochodom, aj Muránske noviny čítam hlavne na internete. U mamy si ich stíham len prelistovať.
S facebookom sa mi zdá byť svet oveľa menší, aj Muráň je bližšie, nech som kdekoľvek. Web stránka Muráňa slúži aj nám – žijúcim mimo diania obce. Viem, že internet by zvládla aj moja mama žijúca v Muráni. Mám prehľad, kedy a aký odpad sa vyváža, či máme zaplatený cintorínsky poplatok, aké akcie boli - budú v obci, môžem napísať mail na obecný úrad, ak by bolo treba niečo zistiť, vyriešiť.Každý deň, keď si sadám v tichu skorého rána alebo neskoro večer po práci k počítaču, pripájam sa na facebook, a tak sa dozvedám o ľuďoch „patriacich“ k Muráňu.
Moja celoživotná kamarátka Bejča – BEA HRUŠKOVÁ (VRABCOVÁ) stihne takto každému z nás - priateľov gratulovať k rôznym sviatkom takmer vždy prvá. DANIEL VRBJAR nám v jednom zo svojich krásnych albumov priblížil rodeo. Má tam aj spolužiaka PAĽKA HLODÁKA, autora krásnych kníh s historickou tematikou. Odporúčam ich!
Rodina KOVÁČIKOVCOV – ich pobyt v obci bol spojený hlavne s lesným závodom.
Najstarší syn Miroslav (žijúci v Prešove) sleduje dianie ako ja, dvojičkám Lucke a Zuzke prajem veľa zdravia. S OĽGOU DÁVIDOVOU som sa nestretla celú večnosť, poznám však aj jej dcéru, syna, videla som tetu Dávidovú.A ešte napr. Vladimír Havlík (žijúci v Martine) vraj časť leta strávil na švajčiarskom jazere. Alebo susedu v Muráni Jaričku Labošovú Nociarovú, hoci nás delí len drevený plot, nestretnem celé týždne, no facebook mi toho povie – ukáže oveľa viac.
Môžete namietať, že sa niekomu „hrabem“ v súkromí. Kto pozná, ako fungujú sociálne siete, vie, že každý zverejní len to, čo môžu vidieť iní ľudia. Inak si môže informácie či fotky zablokovať. Ak som niekoho inšpirovala, odporúčam pozrieť penzión, motorest, rodeo. Mimochodom práve rodeo v súčasnej dobe reprezentuje Muráň najviac zo všetkého. Mladých, aj skôr narodených. Dúfam, že mi menovaní odpustia, nemám ich súhlas, aby som o nich písala.
Mgr. Katarína Magyarová,
Banská Bystrica
(Zdroj Muránske noviny č.1/2012)
{gallery}obsah/muran/fejsbuk{/gallery}
{jcomments on}

































Väčšina skôr narodených mi (dúfam) pre páči – odpustí, že tak trochu netuší, o čom píšem, čo chcem povedať, a možno ani nebude čo prepáčiť. Jednoducho sa mi žiada začať slovami starších: „... a šo je to ten fejsbúk?“ Prvé, čo ma napadlo: „Mladší asi väčšinou vedia.“ Vlastne nielen mladší, už a veľa nás „zrelších“ vie, o čom asi bude reč. Moji rovesníci tiež.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a