zvony“,
ktorej autorom je muránsky rodák PhDr. František Bábela žijúci t.č. v Tisovci.
Preplnená sála obradnej siene obecného úradu bola svedkom dojímavého rozprávania, recitácie vlastných veršov a dokonca zaspievania slávnej piesne Ave Mária 87 ročným autorom tejto publikácie. Obdivovali sme jeho úžasnú pamäť, z ktorej sa vynárali spomienky na prežité chvíle v početnom rodinnom kruhu, spomienky na kruté vojnové zimné januárové dni, keď sa ukrývali v okolitých lesoch Voniacej a Kľaku. Vtedy mal 17 rokov. V prvých dňoch slobody mu bolo súdené odprevadiť na večnosť zabitých kamarátov, ktorí ležia na muránskom cintoríne.
Mnohým z nás vyhŕkli slzy, keď spomínal na bezhraničnú finančnú podporu svojich bývalých žiakov na vydanie mnohých jeho publikácií a zbierok veršov. Dve z nich zarecitovali prítomná tajomníčka oblastného výboru v Rožňave Irenka Lacková a predseda ZO Jožko Kubaško.
Celú akciu sprievodným slovom moderovala pani Darinka Korimová,
ktorá požiadala o pokrstenie knihy voňavou borovicovou halúzkou starostu obce Ing. Romana Goldschmidta, Ing. Norberta Lacku a jeho manželku Irenku a Jozefa Kubašku. Krstní rodičia za zložitých podmienok sa v mene oblastného výboru podujali na vydanie tejto 235 stránkovej publikácie doplnenej dobovými fotografiami. Publikácia tohto diela čakala dlhých 25 rokov na svoje vydanie, ktoré podporili aj grafickou úpravou pán Dušan Dubovský, Pavol Ferdinandy a Ing. Maroš Detko. Aj im patrí naše uznanie a poďakovanie, ktorého sa všetkým zainteresovaným dostalo pri autogramiáde. O presun autora s podlomeným zdravím sa postaral pán Mgr. Milan Kvetko. Prípravu do tlače zabezpečoval p. Roman Kováč z tlačiarne Roven v Rožňave.
Celé podujatie bolo skutočnou ozdobou spomienky na prichádzajúcu slobodu v januári spred 70 rokov.
Ján Debnár a Jozef Kubaško
|
František Bábela
Tvrdiť, že vieme všetko o ľuďoch, s ktorými sa stretávame denne, je odvážne! Sme presvedčení, že dokonale poznáme členov svojej rodiny? Aj tí nás neraz prekvapia skrytou skutočnosťou. Život našich susedov tiež býva zahalený rodinným tajomstvom, ktoré napokon len akoby náhodou preniklo za hranice plotov. Ešte menej vierohodné je presvedčenie, že naši rodáci nás už ničím nemôžu prekvapiť, hoci takmer jednoznačne platí, že „doma nie je nikto prorokom...“ A predsa, hoci človeka mnoho rokov poznáme, vnímame fakty o jeho živote rôzne, rôzne danosti a súvislosti, objavíme zrazu, často nečakane, že je čímsi výnimočný, že už dávno ocitol sa vo sfére ľudskej nevšednosti. |
Aj PhDr. František Bábela (1928) akoby sa dokonale zoznámil sám so sebou až na dôchodku. On sa totiž o vlastnú literárnu tvorbu pokúsil takmer sedemdesiattriročný. A našiel sám seba v poézii, próze a esejách. PhDr. František Bábela sa narodil v Muráni v rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA |
POŠEPKY, NOČNÉ BÁSNE, PLAKAŤ DO BÁSNÍ. Okrem uvedených zbierok našiel si čas aj na písanie Kroniky mesta Tisovec. Teší sa z pravidelných stretnutí svojich bývalých žiakov zo stredného a východného Slovenska, tiež už dôchodcov - aj niekoľkokrát v jeho bydlisku v Tisovci, ktorí sponzorujú edíciu jeho knižiek. Jeho niektoré básne boli dokonca zhudobnené. Prof. Juraj Hatrík - významný predstaviteľ hudobného života na Slovensku pod názvom Tri venovania - Triptych pre alt, bas a komorný orchester na texty Františka Bábelu (Modlitba za lásky, Stopy a Nezabudol som) vytvoril v roku 2008. Boli uvedené aj na koncerte v Tisovci v septembri 2009. Autor skladieb rodáka z Muráňa - pedagóga Františka Bábelu nazval charizmatickou osobnosťou Tisovca. |
[cincopa A0HAhRcY0mWB]
{jcomments on}




























Odbitím 14. hodiny na impozantnej veži kostola v Muráni sa 26. januára 2015 začala dôstojná spomienková oslava oslobodenia obce spod nacistickej nadvlády, ktorú zorganizovalo vedenie obce v spolupráci so základnou organizáciou SZPB (odbojárov) a miestnym speváckym súborom Levenda. Oslava sa konala pred Obecným úradom v pamätný deň oslobodenia obce.
rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-