V sobotu 1.8.2015, v krásne sobotné ráno sme sa dobrovoľní hasiči okresu Rožňava, ale aj iných okresov, stretli v obci Plešivec, kde sa organizovala súťaž o Putovný pohár predsedu OV DPO Rožňava a Pohár starostky obce Plešivec. Počasie nám už zrána prialo veľkou horúčavou. Spolu sa nás tam stretlo 21 súťažných dobrovoľných hasičských družstiev. Niektorí vopred nahlásení, iní zase iba na mieste, čo nás prekvapilo, ale sme sa potešili, že si prišli zmerať svoje sily aj iné zbory. DHZ Plešivec sa zúčastňuje aj na iných súťažiach DHZ, v iných okresoch, napr. na lige, preto si svojich priateľov už našli, a práve tí im prišli priateľstvo opätovať. obcí, že podporte DHZ, nielen DHZO, a aj finančne ich aspoň nejakou čiastkou z rozpočtu obcí podporte, aby sa vedeli a mohli zúčastňovať aspoň okresných súťaží poriadaných OV DPO Rožňava, lebo naozaj kondíciu ináč nezískajú. A vedzte, že v prípade nejakého potrebného zásahu to budete mať opätované z ich strany a budú práve na mieste.
Ale späť k vydarenej súťaži v Plešivci. Všetky úvodné príhovory a uvítania – za OV DPO Rožňava predseda pán Marián Kapusta a novo predstavený riaditeľ OV DPO Rožňava Mgr. Michal Terrai, za samosprávu Obce Plešivec zástupkyňa starostky obce Plešivec pani Edita Rudinská a poslanec OZ pán Mgr. Ondrej Skokan, ktorí všetkých účastníkov privítali a popriali zdarný priebeh súťaže, bez úrazu a problém. Spolu sa zúčastnilo 21 DHZ (DHZ Plešivec – ženy
aj muži, DHZ Čierna Lehota – ženy, DHZ Gemerská Poloma – muži, DHZ Vlachovo – muži, DHZ Kunová Teplica – muži, DHZ – Slavošovce – muži, DHZ Nižná Slaná – muži, DHZ Mučín – ženy aj muži, DHZ Ratkovské Bystré – muži, DHZ Gemerská Ves – ženy aj muži, DHZ Rapovce – ženy, DHZ Žakovce – muži, DHZ Rimavská Baňa – muži, DHZ Čamovce – muži, DHZ Rákoš – muži, DHZ Poltár – muži). Niektorým sa darilo lepšie, podľa očakávaní, niektoré mali aj menšie problémy, ale to sa stáva aj lepším. Netreba to hneď brať ako veľký problém. Pri tomto športe je to aj o šťastí.
Celá organizácia súťaže bola na začiatku dohodnutá, rozdelené posty rozhodcov OV DPO Rožňava a chlapcov DHZ Plešivec. Časové zadelenie priebehu súťaže pripravil šikovný člen DHZ Plešivec Róbert Hrachiar, pod ktorého aj celá súťaž organizačne patrila, samozrejme s predsedom DHZ pánom Ladislavom Jánošdákom a ostatnými členmi Richardom, Romanom (celé to aj moderoval), Lukášom, ale zapájali sa aj ostatní členov a tiež aj dievčatá. Všetkým za prípravu a organizáciu ďakujem, urobili ste to na výbornú, tiež bolo pripravené výborné občerstvenie, kde treba poďakovať všetkým kuchárom. Výsledné časy a poradie DHZ niektorých prekvapilo, niektorých možno aj sklamalo, ale všetkým prajem aby sa zdokonaľovali, možno viac trénovali a bude to aj lepší čas.
Putovný pohár predsedu OV DPO Rožňava bol a bude stále určený pre DHZ z okresu Rožňava a tento rok si ho do držby vysúťažili DHZ Slavošovce a to so svojím časom 16:44 sek. Chlapcom gratulujem a prajem veľa úspechov aj do ďalších kôl v hasič. súťažiach. Druhé miesto vybojovali DHZ Plešivec – muži s časom 17:10 sek., a tretie miesto DHZ Nižná Slaná – muži s časom 18:75 sek. Ostatné miesta boli ocenené diplomom za účasť, všetkým gratulujeme.
V súťaži Pohár starostky Obce Plešivec sa na prvej priečke umiestnili muži z DHZ Žakovce so super časom 14:21 sek. Gratulujeme a prajem veľa šťastia, ste výborní.
Za celú organizáciu tejto úspešnej súťaže v obci Plešivci ďakujeme zástupcom Obce Plešivec, DHZ Plešivec a všetkým ochotným priateľom hasičiny. Tešíme sa už teraz na naše budúce stretnutia. Najbližšie nás čaká Pohár starostu obce Slavošovce, kde oslávia výročie 100 rokov založenia DHZ Slavošovce a uskutoční sa tam aj Pohár Zaslúžilých členov OV DPO Rožňava, a to všetko v sobotu 22.08.2015. Tešíme sa na stretnutie.
Mgr. Michal Terrai, riaditeľ OV DPO Rožňava.
Fotogaléria
[cincopa A0DA2zc2IKA9]
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.