Začiatok novembra už tradične patrí spomienke na Troch sokolov. Obec Plešivec, SZPB Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Plešivec, Dom Matice slovenskej Rožňava, SZPB Plešivec, za účasti žiakov ZŠ s VJS v Plešivci, tohto roku aj ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy, ako aj miestnych obyvateľov zorganizovali spomienkové stretnutie pri príležitosti odsúdenia náhlym súdom v stoličnom dome v Plešivci na smrť troch sokolov Štefana Daxnera, Jána Francisciho a Michala Bakulínyho v roku 1848. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Zlatica Halková sa ujala sprievodných slov a privítala všetkých prítomných. Úvodom zarecitoval Radomír Znak zo ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy práve báseň od Francisciho Hoj traja sokoli a následne v pútavom príhovore podpredseda ústrednej rady a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave p. Norbert Lackoprítomným pripomenul prečo sme sa tu stretli. Upozornil na to, že v roku 1848 bolo najvýznamnejšou európskou udalosťou povstanie, ktoré vypuklo v septembri ako dôsledok nahromadených neriešených národných a sociálnych požiadaviek. Andrea Brenkusová zo ZŠ s VJS v Plešivci pozdravila básňou od Janka Kráľa Orol. Nezabudli sme spomenúť aj rok Ľudovíta Štúra, však aj traja sokoli patrili do štúrovskej generácie. Položenie vencov pri pamätnej tabuli akad. sochára Frica Motošku, ktorá nám pripomína troch slovenských sokolov je už symbolickým aktom, ktorý veríme, že sa bude opakovať aj po ďalšie roky. Potešila nás aj prítomnosť našich kolegýň a to Ingrid Šulkovej z DMS Rimavská Sobota, ako aj Aleny Rezkovej z DMS Lučenec - Fiľakovo. Veľké poďakovanie patrí starostke obce Plešivec p. Ivete Šušánovej za dôstojné zabezpečenie celého priebehu spomienky. Poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí stále majú záujem a chcú si pripomenúť udalosti, ktoré tvorili naše dejiny.
Ing. Zlatica Halková
Riaditeľka DMS Rožňava
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa