Noví ľudia vo vedení obce Hrušov pod Soroškou prinášajú aj nové nápady
Napísal(a) Manželia Zsebikovci
Viete koľko obcí na Slovensku existuje s názvom Hrušov? Nerátal som ich ani ja. Ale v súvislosti s obcou rovnakého názvu z horného Gemera, ktorá leží pod Soroškou, v prekrásnom prostredí na úpätí Horného vrchu v katastri Národného parku Slovenský kras som sa dozvedel o nich jednu zaujímavosť. Na Obecnom úrade si dali toľko starosti, vyhľadali a zrátali si ich. Že sa im to oplatilo, prečítajte si článok od manželov Zsebíkových, ktorí mi o tom napísali: "Noví ľudia vo vedení obce Hrušov v Rožňavskom okrese prinášajú aj nové nápady. S myšlienkou na spoluprácu obcí so spoločným názvom Hrušov prišiel po voľbách nový starosta. Jeho snom bolo, aby sa stretávali starostovia Hrušovov od Burgenlandu až po Sedmohradsko. Obecné zastupiteľstvo uznesením poverilo starostu obce preskúmať možnosti vzájomných kontaktov. Z toho dôvodu oslovil starosta Július Šebo všetky obce s názvom Hrušov doma i v zahraničí (Rakúsko, Maďarsko a Rumunsko). Okrem slovenských obcí sa ozvali zástupcovia z Rakúska a Rumunska.
Prvýkrát sa stretnutie uskutočnilo 26.11.2007 v našom Hrušove (okres Rožňava). Zúčastnili sa ho starostovia z piatich obcí s názvom Hrušov zo Slovenska (Hrušov, okr. Veľký Krtíš; Hrušov, okr. Rožňava; Spišský Hrušov; Nižný Hrušov; Vyšný Hrušov).
Bolo to stretnutie ako zoznamovacie. Tu starostovia obcí prijali vyhlásenie o vzájomnej spolupráci a stretávaní a spoznávaní sa navzájom.
Ich ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v máji 2008 na 1. ročníku Hrušovských májových dní. Tu si navzájom vymenili skúsenosti o regionálnom rozvoji a vidieckom turizme. Toto pracovné stretnutie bolo podložené niekoľkými odbornými prednáškami. Svojimi skúsenosťami prispeli všetci starostovia, ale hlavne Ing. Bendík z Hrušova, okres Veľký Krtíš, ktorý už má cenné skúsenosti z organizovania podobných akcií (Hontianska paráda).
Toto stretnutie prinieslo už aj náznak širšej spolupráce obcí. Svedčí o tom účasť jedného družstva z obce Nižný Hrušov na medzinárodných rybárskych pretekoch a v súťaži vo varení rybacej polievky (halászlé), ktoré sa uskutočnili ako súčasť Hrušovských májových dní.
Všetci starostovia prijali pozvanie pána Ing. Bendíka na Hontiansku parádu, ktorá sa uskutočnila v auguste 2008.
Aj ďalší, v poradí 2. ročník Hrušovských májových dní v roku 2009 poskytol priestor na spoločné stretnutie sa Hrušovčanov. Ich spoluprácu podporil svojou účasťou na spoločnom rokovaní aj minister pôdohospodárstva SR, Ing. Stanislav Becík.
Po prvých nesmelých krokoch sa spolupráca obcí s názvom Hrušov začala pomaly rozbiehať. Ďalšiu príležitosť na stretnutie sa Hrušovčanov poskytla obec Nižný Hrušov, okr. Vranov. Tu sa stretli zástupcovia všetkých piatich Hrušovov na súťaži vo varení gulášu.
Už druhýkrát sme dostali pozvánku na spoločné stretnutie sa v Hrušove v okrese Veľký Krtíš, kde usporiadajú už tradičnú Hontiansku parádu.
Aj na tento rok pripravujeme spoločné aktivity. Začiatkom mája (7. až 9. mája) sa uskutočnia už tradičné Hrušovské májové dni a na spoločné stretnutie všetkých piatich Hrušovov sa tešíme aj 1. augusta do Spišského Hrušova a na konci leta v Hrušove pri Veľkom Krtíši v rámci Hontianskej parády."
Manželia Zsebikovci
{gallery}obsah/hrusov{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-