Dlhú cestu až z Hurbanova už po 7-krát absolvoval, najčastejšie na motorke, gen. v. v. Ing. Peter Vojtek, ktorého sprevádzal gen. Ing. Juraj Baránek až zo Záhoria, ktorí reprezentovali Klub generálov SR (gen. P. Vojtek je predsedom klubu) a motospojky „Despatch riderrs le Mc Slovak Rebublic“.
Darovať krv boli ochotní: gen. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Kristian Kurek, Mikuláš Baláž, Róbert Gál, Michaela Mlináriková a Pavel Cirbus z Rimavskej Soboty, Veronika Zagyiová z Gemerského Jablonca, Tibor Koces z Hajnáčky, Viera Ľuptáková a Miroslav Kochan, Miroslav Badinka z Hrachova, Jaroslav Pinzík, Zsolt Herčko, Vladimír Bocko, Peter Petrok z Hnúšte, Ing. Miroslav Hukel, Zoltán Szabó z Blhoviec, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec-Močiara, Miroslav Greguš a Ján Kurek z Hodejova, Mária Palíková z Turičiek, Anna Ivanová, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Štefan Kapec z Kalinova, Petra Kureková, Alžbeta Bibláková a Bc. Peter Lakota z Čierneho Potoka.
Okrem nich daroval v Martine za našu akciu krv už 19.8.2021 Ján Gordík, nakoľko sa nemohol do Čierneho Potoka dostaviť osobne.
Za prípravu a organizáciu vydarenej akcie je potrebné poďakovať sa aj tým, ktorí akciu zabezpečovali, a to: Martine Kurekovej, Silvii Hriňovej z Čierneho Potoka, Júliusovi Mihályimu z Jesenského, Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy. Počas celej akcie k dobrej pohode tradične hral na harmonike Rudko Václavík z Lučenca.
Po skončení odberu o 11.00 hodine sa uskutočnil pietny spomienkový akt a kladenie vencov k pamätníku odvlečených občanov – Slovákov z obce a okolitých osád do koncentračného tábora dňa 4.11.1944 maďarskými fašistami, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg spolu s gen. Jánom Golianom, Rudolfom Viestom, Štefanom Jurechom a gen. Malárom.
Vence položili príbuzní obetí fašizmu, zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pán Anton Griev, za Klub generálov SR a motospojky generál v. v. Ing. Peter Vojtek a gen. v. v. Ing. Juraj Baránek. Za ZO SZPB Martin pani Božena Repková, Ján Gordík st., PhDr. Ing. Vladimír Kapala, MBA, Ing. Pavol Koncoš. Príslušníka 2. Ukr. frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka doprevádzal primátor mesta Rimavská Sobota a poslanec NR SR JUDr. Jozef Šimko.
V príhovoroch JUDr. Jozef Pupala, zástupca Veľvyslanectva RF v SR pán Anton Griev a gen. v. v. Ing. Peter Vojtek pripomenuli zhromaždeným význam Slovenského národného povstania pre obyvateľov Slovenska, okupovaného maďarskými fašistami, ako nádej na skorú slobodu, ale aj účasť mužov z obce Čierny Potok v SNP a v radoch 1. Čs. samostatného zboru v ZSSR, významnú pomoc SNP zo strany ZSSR, ale aj účasť napríklad Ondreja Šinára-Šmála z Rim. Soboty-Tomášovej ako kapitána Červenej armády, ktorý padol pri obrane Sevestopoľa už 28.8.1941.
V Čiernom Potoku 25.8.2021
Predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku:
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.