Medzi vzácnymi hosťami, ktorí sa akcie zúčastnili, boli aj tretí tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej Republike Sergej NIKITIN, MUDr.Pavel Dubček – syn Alexandra Dubčeka, prededa Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing.Pavol BRNDIAR a ďalší hostia.
Po položení vencov k pamätníku spomínaných obetí vo svojom príhovore predseda ZO SZPB JUDr. Jozef Pupala zdôraznil význam odkazu SNP, boja proti fašizmu, obete 2. svetovej vojny, zásluhu vojakov Červenej armády na oslobodení aj tejto obce.
Zdôraznil, že udalosti zo dňa 4.11.1944 neboli v tomto regione ojedinelé. Pred touto udalosťou dva týždne dňa 21.10.1944 v osade Suchý Potok pri Kocihe fašisti zavraždili nevinných 3 mužov a 4 ženy.
Táto tragická udalosť sa odohrala „iba“ 50 dní pred oslobodením obce vojakmi Červenej armády pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského. Pri oslobodzovaní obce Hodejov, pod ktorú vtedajšie osady vrátane Čierneho Potoka patrili, padlo 123 červenoarmejcov a 9 vojakov Rumunskej armády.
Tieto udalosti je potrebné pripomínať najmä mladej generácii, ktorá vplyvom modernej „historiológie“ o nebezpečenstve fašizmu, ktorý sa modernou formou práve dnes snaží ovládnuť celú našu planétu. Je treba pripomínať príčiny nástupu fašizmu po skončení 1. Svetovej vojny v Taliansku, Portugalsku, Nemecku, Maďarsku, Španielsku, ktorých štáty sa nezmierili s Versailským mierom po skončení l. svetovej vojny a rozpútali aj druhú, ktorá si vyžiadala takmer 60 milónov ľudských obetí a o materiálnych ani nehovoriac.
Tretí tajomník VRF v SR Sergej NIKITIN vo svojom príhovore poďakoval prítomným ale aj všetkým obyvateľom Gemera a Slovenska, ktorí uchovávajú pamiatku svojim osloboditeľom a podotkol, že vyjadruje uznanie organizátorom dnešnej akcie, spomienku tak veľkých obetí zo 4.11.1944 na takú malú obec si zaslúži pozornosť a uznanie. S uznaním sa vyslovil aj po takmer dvoch desiatok bývalých obyvateľov obce, ktorí sa zapojili do protifašistického boja, dokonca pán Juraj LAKOTA ako príslušník 1. čs. sam. brigády v ZSSR bojoval na území ZSSR od roku 1943.
MUDr. Pavol DUBČEK vo svojom príhovore poďakoval za pozvanie na toto spomienkové zhromaždenie a vyzdvihol ducha v akom sa celá akcia nesie. Vyslovil uznanie obyvateľom obce, že si uchovávajú živú pamiatku na udalosti spred 71. rokmi. O existencii tejto malej obci sa dozvedel prvý raz z periodika SZPB BOJOVNÍK a preto pozvanie na toto podujatie so zvedavosťou a radosťou prijal.
Osobne ho okrem spomínaných udalostí zaujala aj budova, kde sa akcia konala, pretože prostriedky na jej výstavbu boli zo zbierky Amerických Slovákov a Čechov a základný kameň budovy bol položený 4.11.1928 teda 16 rokov pred najtragickejšiou udalosťou v obci. Osobne v tejto skutočnosti vidí akúsi symboliku, pretože jeho starý otecko Štefan Dubček odišiel v roku 1912 do USA a pracoval v Chicagu. Možno aj on prispel nejakým dolárikom na projekt, z ktorého boli po rozpade Rakúsko-Uhorska stavané školy najmä na Slovensku. Jeho starý otec, nakoľko bol veľmi pokrokový, vstúpil už v USA do komunistickej strany a po vytvorení ČSR sa vrátil na Slovensko a bol jedným z iniociatorov založania KSS vo svojom bydlisku. V roku 1925 odišiel v rámci medzinárodného programu „INTERHEĽPA“ do Pišpeku v Kirgizku s celou rodinou, kde sa podieľal na budovaní textilneho a nábytkárskeho závodu. Neskôr odišli do Gorkého , kde sa zúčastnil výstavby automobilového závodu známý ak GAZ. V čase ohrozenia republiky sa starí rodičia vrátili na Slovensko, kde sa starký zapojil do ilegálnej práci KSS a príprave Povstania. Bol však odhalený a vydaný Nemcom, ktorí ho odvliekli do Mathausenu. Po vojne sa vrátil ale so silne podlomeným zdravím. Do SNP sa zapojil aj jeho strýko Július, ktorý počas jedných z bojov padol. Otecko Alexander Dubček bol taktiež v SNP, bol dvakrát ranený, ale prežil. V závere príhovoru vyslovil prianie, že ak ho aj v budúcnosti na naše akcie pozveme, ak mu to čas dovolí s radosťou príde.
Ing.Pavol BRNDIAR – predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote poďakoval organizátorom za prípravu a dôstojný priebeh akcie. Podotkol, že je pozoruhodné, že v obci s počtom 154 obyvateľov je pomerne aktívna ZO SZPB, ktorá ma 48 členov SZPB, čo je asi najväčšia organizácia na Slovensku v pomere k počtu obyvateľov. Vyjadril uznanie vedeniu ZO SZPB aj za organizovanie iných akcií, napríklad tento rok už 10. ročník KVAPKY KRVI SNP, ktorý organizuje ZO SZPB ako jediná na Slovensku, alebo najmladšiu akciu športovú streľbu „Memorial gen Imricha Gibalu“ na počesť účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok.
Predseda ZO SZPB
JUDr. Jozef Pupala
































ZO SZPB a Obecný úrad v Čiernom Potoku dňa 6.11.2015 spoločne zorganizoval verejnú členskú schôdzu ZO SZPB a pietne zhromaždenie občan pri 71. výročí tragickej udalosti v obci, kedy nyllassiovskí fašisti odviekli z obce a okolitých osád 14 mužov, z ktorých útrapy koncentračného tábora neprežili 12-ti.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-