Medzi vzácnymi hosťami, ktorí sa akcie zúčastnili, boli aj tretí tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej Republike Sergej NIKITIN, MUDr.Pavel Dubček – syn Alexandra Dubčeka, prededa Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing.Pavol BRNDIAR a ďalší hostia.
Po položení vencov k pamätníku spomínaných obetí vo svojom príhovore predseda ZO SZPB JUDr. Jozef Pupala zdôraznil význam odkazu SNP, boja proti fašizmu, obete 2. svetovej vojny, zásluhu vojakov Červenej armády na oslobodení aj tejto obce.
Zdôraznil, že udalosti zo dňa 4.11.1944 neboli v tomto regione ojedinelé. Pred touto udalosťou dva týždne dňa 21.10.1944 v osade Suchý Potok pri Kocihe fašisti zavraždili nevinných 3 mužov a 4 ženy.
Táto tragická udalosť sa odohrala „iba“ 50 dní pred oslobodením obce vojakmi Červenej armády pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského. Pri oslobodzovaní obce Hodejov, pod ktorú vtedajšie osady vrátane Čierneho Potoka patrili, padlo 123 červenoarmejcov a 9 vojakov Rumunskej armády.
Tieto udalosti je potrebné pripomínať najmä mladej generácii, ktorá vplyvom modernej „historiológie“ o nebezpečenstve fašizmu, ktorý sa modernou formou práve dnes snaží ovládnuť celú našu planétu. Je treba pripomínať príčiny nástupu fašizmu po skončení 1. Svetovej vojny v Taliansku, Portugalsku, Nemecku, Maďarsku, Španielsku, ktorých štáty sa nezmierili s Versailským mierom po skončení l. svetovej vojny a rozpútali aj druhú, ktorá si vyžiadala takmer 60 milónov ľudských obetí a o materiálnych ani nehovoriac.
Tretí tajomník VRF v SR Sergej NIKITIN vo svojom príhovore poďakoval prítomným ale aj všetkým obyvateľom Gemera a Slovenska, ktorí uchovávajú pamiatku svojim osloboditeľom a podotkol, že vyjadruje uznanie organizátorom dnešnej akcie, spomienku tak veľkých obetí zo 4.11.1944 na takú malú obec si zaslúži pozornosť a uznanie. S uznaním sa vyslovil aj po takmer dvoch desiatok bývalých obyvateľov obce, ktorí sa zapojili do protifašistického boja, dokonca pán Juraj LAKOTA ako príslušník 1. čs. sam. brigády v ZSSR bojoval na území ZSSR od roku 1943.
MUDr. Pavol DUBČEK vo svojom príhovore poďakoval za pozvanie na toto spomienkové zhromaždenie a vyzdvihol ducha v akom sa celá akcia nesie. Vyslovil uznanie obyvateľom obce, že si uchovávajú živú pamiatku na udalosti spred 71. rokmi. O existencii tejto malej obci sa dozvedel prvý raz z periodika SZPB BOJOVNÍK a preto pozvanie na toto podujatie so zvedavosťou a radosťou prijal.
Osobne ho okrem spomínaných udalostí zaujala aj budova, kde sa akcia konala, pretože prostriedky na jej výstavbu boli zo zbierky Amerických Slovákov a Čechov a základný kameň budovy bol položený 4.11.1928 teda 16 rokov pred najtragickejšiou udalosťou v obci. Osobne v tejto skutočnosti vidí akúsi symboliku, pretože jeho starý otecko Štefan Dubček odišiel v roku 1912 do USA a pracoval v Chicagu. Možno aj on prispel nejakým dolárikom na projekt, z ktorého boli po rozpade Rakúsko-Uhorska stavané školy najmä na Slovensku. Jeho starý otec, nakoľko bol veľmi pokrokový, vstúpil už v USA do komunistickej strany a po vytvorení ČSR sa vrátil na Slovensko a bol jedným z iniociatorov založania KSS vo svojom bydlisku. V roku 1925 odišiel v rámci medzinárodného programu „INTERHEĽPA“ do Pišpeku v Kirgizku s celou rodinou, kde sa podieľal na budovaní textilneho a nábytkárskeho závodu. Neskôr odišli do Gorkého , kde sa zúčastnil výstavby automobilového závodu známý ak GAZ. V čase ohrozenia republiky sa starí rodičia vrátili na Slovensko, kde sa starký zapojil do ilegálnej práci KSS a príprave Povstania. Bol však odhalený a vydaný Nemcom, ktorí ho odvliekli do Mathausenu. Po vojne sa vrátil ale so silne podlomeným zdravím. Do SNP sa zapojil aj jeho strýko Július, ktorý počas jedných z bojov padol. Otecko Alexander Dubček bol taktiež v SNP, bol dvakrát ranený, ale prežil. V závere príhovoru vyslovil prianie, že ak ho aj v budúcnosti na naše akcie pozveme, ak mu to čas dovolí s radosťou príde.
Ing.Pavol BRNDIAR – predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote poďakoval organizátorom za prípravu a dôstojný priebeh akcie. Podotkol, že je pozoruhodné, že v obci s počtom 154 obyvateľov je pomerne aktívna ZO SZPB, ktorá ma 48 členov SZPB, čo je asi najväčšia organizácia na Slovensku v pomere k počtu obyvateľov. Vyjadril uznanie vedeniu ZO SZPB aj za organizovanie iných akcií, napríklad tento rok už 10. ročník KVAPKY KRVI SNP, ktorý organizuje ZO SZPB ako jediná na Slovensku, alebo najmladšiu akciu športovú streľbu „Memorial gen Imricha Gibalu“ na počesť účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok.
Predseda ZO SZPB
JUDr. Jozef Pupala
































ZO SZPB a Obecný úrad v Čiernom Potoku dňa 6.11.2015 spoločne zorganizoval verejnú členskú schôdzu ZO SZPB a pietne zhromaždenie občan pri 71. výročí tragickej udalosti v obci, kedy nyllassiovskí fašisti odviekli z obce a okolitých osád 14 mužov, z ktorých útrapy koncentračného tábora neprežili 12-ti.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.