Krásnohorská jaskyňa, nachádzajúca sa na hornom Gemeri neďaleko Rožňavy, je jaskyňou rôznych bizarných, ťažko vysvetliteľných javov. Morfologicko – tektonickým unikátom je Prístup do Heliktitového dómu je pomerne exponovaným výstupom po sintrových nátekoch do úzkeho okna plazivky. Potom sa treba plaziť na hranici prieleznosti asi
Keď sa rozhliadneme, kam sme sa to dostali, máme dojem, že sme sa ocitli v aragonitovej jaskyni. Ak náhodný návštevník už navštívil Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, tak si po chvíli všimne, že tieto heliktity sú trošku odlišné. Tvorí ich kalcit, čo je rovnako ako aragonit, uhličitan vápenatý. Rozdiel je iba v spôsobe kryštalizácie. Môžeme hodiny blúdiť týmto nádherným priestorom a obdivovať bizarné kalcitové formy, ktoré tu príroda vytvorila. Nestačí iba povrchný pohľad. Ten nemôže odhaliť drobné detaily, ktoré spleť heliktitov skrýva.
Heliktity tu rastú aj v pásoch ako v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Bežne dorastajú do dĺžky až
Pre porovnanie uvádzame aj heliktity z Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto unikátna jaskyňa bola objavená v roku 1954 pri razení štôlne Kapusta na kopci Hrádok. Ten sa nachádza medzi Štítnikom a Jelšavou. Baníci tak objavili omnoho väčší poklad, ako pôvodne hľadali. Jaskyňa je sprístupnená pre verejnosť a žiadny návštevník Slovenského krasu by si nemal nechať ujsť jej návštevu. Na rozdiel od heliktitov v Krásnohorskej jaskyni, ktoré sa nachádzajú v pre verejnosť neprístupnej časti a pozrieť si ich môžu iba štíhlejší jaskyniari, tieto heliktity môže vidieť každý.
V Heliktitovom dóme sa nachádzajú aj ďalšie nádherné formy sintrovej výzdoby. "Punčový" stalagnát a "citrónový" stalagmit sú jeho dominantou. Cez nízky prechod sa dostaneme do druhej časti dómu, kde sú najzaujímavejšie heliktity. Jaskyniarka má nad hlavou jeden z najväčších sintrových bubnov nachádzajúci sa v jaskyniach Slovenského krasu. Musíme dávať veľký pozor pod nohy, aby sme na podlahe nepošliapali unikátne egutačné vežičky.
Text a foto: RNDr. Jaroslav Stankovič
(Prevzaté so súhlasom autora z webstránky: www.krasnohorskajaskyna.sk">)
FOTOGALÉRIA:
{gallery}kultura/krasj{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.