Pamodaj šťastia lavička, je názov detského programu, ktorý sa začne od 17:00 v Zóne oddychu v réžii Michaely Hroncovej. Účinkujú: DFS Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Dominika Jakubejová, slovenskí citaristi a speváci z Pišpeckej doliny z Maďarska, Lykovček z Revúcej. Od 18:00 v kultúrnom dome bude vernisáž výstavy Bačovský riad Majstra Milana Stieranku, kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 19:00 bude slávnostné otvorenie festivalu na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu starostkou obce, riaditeľkou GMOS, na ktorom sa predstaví FS Vepor z Klenovca, SKUS J. Čmelíka zo Starej Pazovej z Vojvodiny, Milan Katreniak, Dušan Ceber, Drahomír Daloš, Ján Kožiak a Ľubomír Zvara.
V piatok (23. júna) si okrem regionálnych folkloristov môžu návštevníci pozrieť aj hudobno-tanečné predstavenie o pastierskej kultúre Levočských vrchov, Vážení a zatratení, v ktorom sa predstavia Juhaska reguľa, ĽH Filipa Žigu, Michal Smetanka, Jakub Hanzely, Folklórna skupina Jalinka a spevácka skupina Šafolka. Námet Peter Kováč, Dramaturgia: Róbert Sabol, Peter Kováč, Choreografia: Róbert Sabol, Katarína Babčáková, Odborná spolupráca: Katarína Babčáková, Marek Sabol, Hudobná úprava: Filip Žiga, Matúš Ondruš, Hovorené slovo: Michal Smetanka. Piatkajší večer zakončí Ľudová hudba Muzička a tanečný majster Alfréd Linckei.
Sobota (24. júna) bude zameraná na zbojníčenie a pripravené sú aj animačné aktivity pre deti ako Pasovačka za zbojníka, ale aj Lapačka Jánošíka, Prepad visišpána, v réžii Jaroslava Černáka a Viktora Brádňanského. Dlhoročnou súčasťou podujatia je aj jarmok remesiel a tvorivé dielne v zóne oddychu pri Baptistickom kostole, kde svoje remeslá budú prezentovať majster Ladislav Hedvigi Kyjatické hračky, Niná Svistáková práca s vlnou, Lucia Dovalová výroba modrotlače, Karolína Krišková paličkovanie, Šanca pre Dražice rôzne kreatívne vecičky, Kristína Lendvorská omaľovánky. Od 10:00 bude prebiehať prehliadka Klenovská heligónka, Škola spevu Jánskych piesní s Michaelou Baštákovou. Od 14:00 bude v zóne oddychu pokračovať program detských folklórnych súborov Ako sa z Ďura legenda stala, v réžii Jaroslavy Lajgútovej, v ktorom sa predstavia Zornička z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Malá Kýčera z Čierneho Balogu. Od 15,30 bude v kultúrnom 
dome uvedený komorný program Paľo Bútor, v réžii Jozefa Buriča, v ktorom sa predstavia FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Vepor z Klenovca, Jaroslav Spišiak, Stanislava Zvarová, Andrej Ihnát, Angela Vargicová, Roman Malatinec, Jozef Burič, uvedené budú videospomienky a fotografie. Na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu začneme od 16:30 programom Naši hostia, v ktorom sa predstavia Slovenský umelecký spolok J. Čmelíka zo Starej Pazovej, z Vojvodiny a heligonkári Hráči so svojimi sólistami.
Od 17:00 bude uvedená súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, v ktorej sa predstavia ĽH: Rozsutec zo Žiliny, Haviar z Rožňavy, Technik z Bratislavy, Nátura a Čerešienka z Čierneho Balogu, ĽH Petra Fizoľu z Poltára, Podpoľanec z Detvy, Vepor z Klenovca. Hosťom programu je Júlia Kozáková s ľudovou hudbou a projektom Manuša. Od 18:30 bude uvedený program Veselo na dedine v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Ján Jankov z Heľpy, Roman Malatinec z Korytárok, Martin Kopor z Hriňovej, Július Karas zo Španieho Poľa, Drahomír Daloš z Oravskej Polhory, Milan Katreniak z Tisovca, Ľudová hudba a heligonkári z FS Vepor z Klenovca. Od 18:30 bude začne regionálny program z Gemera – Malohontu, pod názvom Od jari do leta, v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej. Predstavia sa v ňom FS Vepor z Klenovca, Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Miška Baštáková a Peter Gecelovský, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Ivan Nemčok z Rožňavy, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte, Lieščina z Rimavskej Soboty.
Jánošík v nás je názov programu od 21:00, v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Hornoliptovskí kurucký regiment z Vavrišova, Trombitáši Štefánikovci z Nimnice, Kýčera z Čierneho Balogu, Vepor z Klenovca.
Sobotňajší program zakončí FS Technik z Bratislavy s programom Generáciám, ktorý je venovaný 70. výročiu súboru.
V nedeľu všetkých pozývame do kostola ECAV v Klenovci, od 10:00 na Služby Božie, po ktorých bude uvedený program Modlitby a piesne, účinkuje komorné zoskupenie AMARE z Rožňavy a uvedené budú básne Alberta Šmihulu.
44. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a z 2% dane o. z. RODON Klenovec.
Ďakujeme za spoluprácu mediálnym partnerom: RTVS Rádio Regina Stred, www.vobraze.sk, TASR, www.rimava.sk, www.tvrimava.sk, www.echoviny.sk a všetkým dobrovoľníkom z obce a regiónu.
Milí priaznivci ľudového umenia, tešíme sa na stretnutie s Vami v obci Klenovec!
Stanislava ZVAROVÁ
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.