Obec Klenovec v dňoch 27. - 29. júna 2014 bude po 36. krát miestom realizácie Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovská Rontouka. Organizátori podujatia Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko a Občianske združenie RODON Vás pozývajú na jedinečnú atmosféru našej ľudovej kultúry. U svokry Hanky. Pre milovníkov zvierat bude aj v tomto roku pripravená výstava na dvore Základnej špeciálnej školy, vo Dvore starých mám nebudú chýbať tradičné dobroty...
V piatok aj v sobotu Vám svoje umenie budú prezentovať na jarmoku remesiel majstri remeselnej výroby, ktorí sa radi s Vami podelia o svoje skúsenosti aj ukážkami ich majstrovstva.
26. júna 2014 návštevníci podujatia môžu spoznať život a dielo Márie Bancíkovej z Klenovca, zaslúžilej umelkyni, herečky Slovenského národného divadla na výstave, ktorú pripravil Divadelný ústav z Bratislavy v Kultúrnom dome v Klenovci. Ďalšia výstava je zameraná na svadobné fotografie z územia Gemera – Malohontu do roku 1945, do ktorej prispeli občania nášho regiónu, za čo im ďakujeme.
Úvod programu Klenovskej Rontouky bude patriť scéne na námestí pred obecným úradom, kde sa budú prezentovať majstri remeselnej výroby ako aj ponuka jednotlivých dvorov. Námestie roztancujú najmladší účastníci slávností a to detské folklórne súbory: Lieskovček a Hájik z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zornička zo Zvolena, Mladosť a Zornička z Klenovca.
Od 19-tej hodiny bude v kultúrnom dome uvedený komorný program Roztratené zrnká, ktoré v tomto roku budú prezentovať históriu, ľudí, ale i súčasnosť mestečka Jelšavy a obcí Šivetice a Gemerský Milhosť. O 20-tej hodine budú slávnosti oficiálne otvorené starostkou obce, ktorá zároveň udelí ocenenia občanom a subjektom v obci Klenovec.
Od 20:35 bude nasledovať spomienka na Mirka Barana – gemerského speváka a Pavla Bútora – choreografa, folkloristu. Večerný program bude ďalej patriť folklórnym súborom Karpaty z Bratislavy a Partizán zo Slovenskej Ľupče.
Sobotňajší deň bude opäť patriť Jarmoku remesiel, dvorom a prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Milovníci ľudového umenia sa budú môcť naučiť ľudové tance v tanečnej dielni Andrea Sýkoru a ľudové piesne v Škole spevu s Gabikou Szabovou.
Pre milovníkov súťaží aj v tomto roku pripravuje Jarka Lajgútová zaujímavé súťaže O starostkin dukát.
Scénické programy v sobotu budú otvárať hostia z Novohradu a Podpoľania – FS Jánošík z Fiľakova a ĽH Ďatelinka z Detvy. Mladí primáši, účastníci týždňovej tvorivej dielne pod názvom Primášikovia, nám predstavia svoje umenie v sobotu popoludní. Scénický program pod názvom Kde sa mladý s mladou zišou, bude prezentovať príležitosti stretávania sa mládeže v minulosti, kde si mohli vyhliadnuť svoju vyvolenú. V tomto programe sa predstavia folklórne súbory: Vepor z Klenovca, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Haviar z Rožňavy, FSk z Hrušova, MSS Húžva pri FS Sinec z Hnúšte, Speváckej skupine Z pod Kohúta... . Ďalší program bude patriť Folklórnym súborom Karpaty z Bratislavy a Očovan z Očovej. Predvečer bude patriť predsvadobným a svadobným zvykom, tancom, piesňam. V tomto programe sa predstavia FS Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Sinec z Hnúšte, Haviar z Rožňavy, Karpaty z Bratislavy, spevácka skupina Z pod Kohúta, FSk z Hrušova, Fsk Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ....Záver sobotňajšieho večera bude patriť tanečnému divadlu pod názvom Čiernobiely svet v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Záverečný program slávností bude v nedeľu v kostole ECAV pod názvom ZVON. V tomto programe sa predstavia spevácke skupiny FS Háj z Rimavskej Soboty, mužská spevácka skupina z Nemeckej, folklórna skupina z Pliešoviec a sólista spevák Juraj Matias z Plachtiniec.
Podujatie sa organizuje s príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Obce
Klenovec, Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis, Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, Nadácie Matice slovenskej a BBSK.
Veríme, že Vás naša programová ponuka zaujala a prídete si vychutnať jedinečnú atmosféru pokladov našej tradičnej kultúry.
Mgr. Stanislava Zvarová,
dramaturgička a riaditeľka slávností
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.