Pomaly sa z toho stáva obojstranne príjemná decembrová tradícia, že tento malý divadelný súbor hosťuje na viacerých javiskách v okolí Lubeníka. Malí herci sú žiakmi literárno-dramatického odboru ZUŠ v Revúcej a takéto verejné produkcie sú jednak prezentáciou ich dramatického talentu a praktických zručností, jednak sú verejným školským vystúpením, vyžadovaným školskými osnovami. A že je to navyše príjemný zážitok pre ich rodičov, ako aj širokú verejnosť, ktorú na Mikuláša predstavujú rodičia so svojimi ratolesťami v niekoľkých okolitých obciach, to je už bonus navyše!
„Od rána som sa nezastavil – hľadám darebákov,“ sťažuje sa v úvode predstavenia jeden tajomný muž v čiernom druhému. Ten sa čuduje: „Tak máme podobné zamestnanie – ja sa totiž vyhýbam dobrákom!“ a obaja muži pochopia – čo divák azda tuší od začiatku – že sú to čerti v tradičnej mikulášskej službe. A naozaj – na javisko sa nahrnie hŕba detí, ktoré netrpezlivo vyčkávajú Mikuláša. Hľadajú ho, vyvolávajú, skúšajú privolať pesničkou, ale všetko je márne. Zostáva iba trpezlivo čakať. Nuž si čakanie na zvestovateľa detskej radosti a nositeľa celofánových balíčkov krátia deti spolu s divákmi malými divadelnými výstupmi. Úprimnú detskú radosť zo vzájomnej hry kazia deťom „čerti rohatí“, ktorí do predstavenia vnášajú zmätok. Za to si však tiež zlížu svoje, takže v konečnom dôsledku vyjdú na posmech. Po dvoch falošných Mikulášoch sa napokon predsa len dočkáme pravého bradatého a dobráckeho uja, ktorý všetkým prítomných deťom nadelí vytúžené sladké balíčky...
Malé divadelné predstavenie nazvané „Mik-mik-miki-mi-guláš...!“ o čakaní na Mikuláša-obdarovateľa hrali deti zo Základnej školy v Lubeníku, ktoré sú zároveň žiakmi ZUŠ v Revúcej: Lilka Foľtánová, Terezka Olexová, Mirko Zavacký, Kiara Kaminská, Zuzka Keresztésová, Radka Zavacká a Paťo Balázsy. Na javisku s deťmi čertoviny vystrájali ich učitelia Mgr. Slavo Sabol a Mgr. Dušan Matúška, hudobný sprievod na kejborde obstarala Mgr. Katarína Nikmonová. Scenár vymyslel a predstavenie zrežíroval Juraj Genčanský.
Priložené fotografie sú z predstavenia v zaplnenej spoločenskej sále Alfa Mestského domu kultúry v Revúcej, kde si 7. decembra na Mikuláša počkali takmer dve stovky dospelých i detí každého veku. A dočkali sa! Starostlivo pripravené balíčky našli svoje detské rúčky. Nech im sladkosti neublížia a tešíme sa o rok – do mikulášovania...!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.