Obyvatelia gemerskej obce Henckovce si dhymnickej piesni a hymne Slovenskej republiky predniesla báseň p. Hudáková.
Priebeh oslobodenia obce pripomenula v svojom príhovore starostka obce a zároveň aj predsedníčka ZO SZPB p. Viera Nemcová, z ktorého vyberáme: „V noci z 23. na 24. januára si občania našej obci vydýchli, keď našu obec oslobodila Rumunská armáda. Rok 1945 bol hádam najbohatší na psychologické momenty v histórii našej obce. Silvestrovská noc akoby bola výzvou - vyniesla z rovnováhy nevolaných a nenávidených hostí. Tí začali robiť palebné postavenia pre kanóny, čo prihnalo našim obyvateľov ešte viac strachu. Okolo 15. januára Nemci zvádzali tuhé boje, hlavný tlak však šiel cez Štítnickú dolinu, takže naša dolina až po Vlachovo bola oslobodená takmer bez výstrelu, hoci dolina obsadená maďarskými vojakmi. Tí odtiahli takmer bez boja, vyhodili však mosty na železnici aj cestné mosty. Asi 60 Maďarov sa v obci vzdalo. Obyvatelia si konečne vydýchli, že to najhoršie už pominulo. Táto pietna spomienka na tých, ktorí oslobodenie položili životy, je pre nás všetkých zdrojom poučenia a národnej hrdosti. Preto sa klaniame k pamiatke tých, ktorí nám prispeli k nastoleniu mieru. Nikdy nezabúdajme na vojnové obete a na utrpenie civilného obyvateľstva.“
K prítomným pri pamätnej tabuly sa prihovoril aj predseda OV SZPB Ing. N. Lacko. Po príhovore odovzdal podpredsedovi MO SZPB p. Leštachovi pamätný list a medailu za jeho aktívnu prácu nielen v MO, ale aj ako členovi Okresnej rady SZPB v Rožňave.
Účastníci pietneho aktu sa potom presunuli do sály kultúrneho domu, kde prebehla členská schôdza MO SZPB, na ktorej v prvom rade po vystúpení predsedníčky p. Nemcovej vystúpil Ing. Norbert Lacko. Prítomných informoval o činnosti predsedníctva SZPB, ktorého je aj predsedom. Tajomníčka OV SZPB p. Lacková informovala prítomných o práci OV a činnosti pre okres Revúca a Rožňava a tiež o akciách, ktoré sa uskutočnili v roku 2015. Ďalej schôdza prebiehala podľa schváleného programu.
Ing. Milan Kupčo
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.