Po úspešnom minuloročnom tango večeri umelecká skupina Art Inn a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť pripravili jedinečné tanečné podujatie. Tanečný večer pod názvom Tango v Obrazárni určite poteší nielen skúsených tangueros, ale rovnako tanga-chtivých zvedavcov.
Taneční lektori Ge Song a Peter Fülöp pozývajú všetkých do vznešených priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí zoznámiť sa s argentínskym tangom. Na záujemcov čaká workshop argentínskeho tanga. „Pripravili sme si sériu riadených cvičení, ktoré tanečníkom pomôžu preskúmať spojenie a pohyb v úzkom aj otvorenom objatí. Úplní začiatočníci tanga môžu ochutnať krásu objatia a nahliadnuť do toho, ako sa pohybovať s iným partnerom/partnerkou,“ uviedli taneční lektori. Na svoje si prídu i skúsenejší tanečníci tanga počas tančiarne – milonga, kde sa o starostlivý výber hudby postará DJ Katerina Yegorenkova.
MURÁNSKY HRAD OPÄŤ OŽÍVA - PRICHÁDZAJÚ MURÁNSKE HRADNÉ HRY 2024
Napísal(a) OOCR GEMER
Muránsky hrad sa opäť stane centrom histórie, zábavy a dobrodružstva. V sobotu 15. júna 2024 sa opäť konajú obľúbené Muránske hradné hry, ktoré sľubujú nezabudnuteľný zážitok pre celú rodinu.
Aj tento rok sa návštevníci môžu tešiť na bohatý program. Vystúpi skupina historického šermu, ktorá predvedie ukážky stredovekého boja. O zábavu nebude núdza ani počas kaukliarskych predstavení. Sokoliarstvo Lukáš so svojimi dravcami ukážu fascinujúce sokoliarske schopnosti a prelety vtákov. “Ako každý rok, pre najmenších budú aj tento rok pripravené zábavno-edukatívne environmentálne hry priamo v areáli hradu”, informoval Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer.
Novinkou tohto roku bude sprievodný program, ktorý bude začínať už na Veľkej lúke. Ukážky stredovekých remesiel a remeselný trh, rytierske vystúpenia, ochutnávka stredovekej kuchyne, či jazda na koni, toto všetko bude na návštevníkov čakať po ceste na hrad.
Rožňavské kultúrne leto 2024: Bohatý program pre celú rodinu
Napísal(a) R. Šimko
Mesto Rožňava sa opäť chystá na leto plné kultúry a zábavy. Obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2024 prinesie pestrý program pre celú rodinu, od divadelných predstavení a koncertov cez folklór a športové podujatia až po aktivity pre deti.
Rožňavské kultúrne leto 2024 odštartuje 29. júna o 11:00 GASTRO GEMER FEST s podtitulom „jedlo spája“. Počas júla a augusta sa obyvatelia a návštevníci metropoly Gemera môžu tešiť na letnú atmosféru spojenú s príjemným posedením a bohatým programom, ktorý uspokojí aj tých najnáročnejších.
Novinka v muránskom múzeu: Digitálna prezentácia histórie hradu a obce
Napísal(a) Tím OOCR Gemer
Návštevníkov v miestnom múzeu v Muráni čaká od 24. mája 2024 novinka. Ku stálej expozícií, ktorá reprezentovala históriu tretieho najvyššie položeného hradu na Slovensku a jeho okolia, pribudli interaktívne prvky v podobe digitálnych videí, ktoré obohatia ponuku múzea. Digitálne obrazovky majú potenciál zaujať aj väčších aj menších, osloviť návštevníkov, ktorých história bežne nepriťahuje a určite potešia tých, ktorí ju milujú.
Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer oznámila úspešné uskutočnenie rozvojového projektu, ktorý prináša nový a moderný pohľad na históriu Muránskeho hradu a obce Muráň. Vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry BBSK, n. o. sa podarilo nainštalovať interaktívne videá na moderných obrazovkách, ktoré digitálnym spôsobom zobrazujú bohatú históriu tohto významného miesta. Cieľom tohto inovatívneho projektu je zlepšiť ponuku cestovného ruchu v regióne Gemer a zaujímavým spôsobom priblížiť návštevníkom múzea historické udalosti a miestne kultúrne dedičstvo.
Z histórie Muránskeho hradu, ktorý sa vypína v Gemeri nad obcou Muráň vieme, že bol postavený ako kráľovský v 13. storočí na ochranu cesty vedúcej z Gemera do Zvolena a Liptova. Hrad niekoľkokrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný. Je však doteraz opradený bohatou históriou i povesťami a patrí k najznámejším gemerským hradom. Dnes je už z neho iba zrúcanina.
Oživenie dejín Muránskeho hradu a histórie obce Muráň – tak znie pozvánka, ktorú sme dostali od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer na podujatie, ktoré sa uskutoční dňa 24. mája 2024 o 14.00 v múzeu obce Muráň.
Májové aktuality z Jelšavy: Turíce, stavanie mája – inštalácia evanjelického farára – hasičské cvičenie v materskej škole
Napísal(a) G. Jakubecová
STAVANIE MÁJA
Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce, alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera, sa v minulosti používal aj názov Rusadlá. Pojem zrejme pochádza zo starorímskej slávnosti pascha rosarum – sviatok ruží.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat. V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá.
Akvarelová doba Pavla Ožďániho skrášľuje výstavnú sieň v Revúcej
Napísal(a) MG od
Slávnostnou vernisážou vo výstavnej sieni MsKS v Revúcej sa začala 2. mája 2024 výstava 69-ročného neprofesionálneho výtvarníka Pavla Ožďániho pod názvom Moja doba akvarelová. Narodil sa síce v Žiline, ale už ako dieťa sa presťahoval do Novohradu a základné vzdelanie už ukončil v Lučenci. Jeho curriculum vitae je obohatené absolvovaním ľudovej školy umenia v Lučenci a strednej priemyselnej školy v Brezne spolu s druhým cyklom výtvarného odboru pod vedením E. Schleicherovej. Po maturite prišiel ako čerstvý maturant do Revúcej v roku 1975, kde prežil 30 rokov svojho života, keď pracoval v magnezitových závodoch SMZ Jelšava aj SMZ Lubeník ako výtvarník na úseku výrobnej propagácie. V súčasnosti už na dôchodku žije a tvorí v Lučenci. Sporadicky sa výtvarníckej tvorbe venoval počas obdobia života na Gemeri v Revúcej, kde sa prezentoval na podujatiach a výstavách organizovaných Okresným osvetovým strediskom Rožňava. Práve pod vplyvom stretnutí v Revúcej sa rozhodol pre akvarel, ktorý tvorí dominantu v jeho tvorbe.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pripravilo na začiatok mája zaujímavý program
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na podujatia v tomto týždni s nasledujúcim programom:
od 2. do 4. mája 2024
Súťažná divadelná prehliadka ZOCHOVA DIVADELNÁ REVÚCA 2024
Z programu vyberáme: Štvrtok 2. máj 10.00 slávnostné otvorenie, 10.10: Vlastenci - divadelné predstavenie Divadla Havran (ZUŠ Rimavská Sobota).
2. mája 2024
17.00 MOJA DOBA AKVARELOVÁ – vernisáž výstavy Pavla Ožďániho
vo výstavnej sieni MsKS | potrvá do 7. júna 2024
V Revúcej predstavia poetické juvenílie zrelého muža a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky
Napísal(a) MG od+jg
Z Revúcej sme práve obdržali informáciu o ďalšej zaujímavej akcii, ktorú nám sprostredkoval známy organizátor kultúrno-spoločenských podujatí v tomto gemerskom meste Revúca pán Juraj Genčanský. Aj takouto formou sa snaží podeliť o radosť s autormi, ktorí majú v rukách svoju debutovú knižku nazvanú Privatissimum. Ako sa dozvedáme, subtílnu správu v elegantnej knižnej väzbe tvoria poetické juvenílie zrelého muža Marcela Uhrina a expresívne ťahy akvarelového štetca skromnej maliarky Katky Molnárovej. Pán Genčanský zároveň ďalej uvádza: „Sme radi, že naše Mestské kultúrne stredisko v Revúcej mohlo byť od začiatku pri tomto malom projekte a pomohlo na svetlo sveta snom oboch autorov.“
Podujatie sa bude konať v stredu 17. apríla 2024 o 18.00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, kde uskutočnia premiérovú prezentáciu tejto novej knižky a zároveň predstavia jej autorov i ďalších tvorcov. Účastníkom podujatia umožnia dozvedieť sa o anabáze knižky od idey k hotovému artefaktu. Predovšetkým však toto nové dielko sprostredkujú adresátom – čitateľom. Teda najmä tým, ktorí oň prejavia záujem.
Sedemdesiatosemročný Pavel Ferdinandy ani na dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone
Napísal(a) MG od
Na našom portáli majgemer.sk sme nedávno avizovali podujatie, ktoré v revúckom Dome kultúry je venované známemu majstrovi ľudovej umeleckej kultúry z tohto okresného mesta na strednom Gemeri Pavlovi Ferdinandymu. Od roku 2024 sa venuje výrobe pastierskych palíc, betlehemských kyjakov a ozembuchov zo samorastov. Okrem svojej záľube vo vyhľadávaní samorastov a ich opracovávaní nositeľ výstavky v týchto dňoch chcel predstaviť aj svoju už šiestu publikáciu o svojej tvorbe, ktorú nazval Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch. Autor pripravuje do tejto série ešte ďalších šesť takýchto prezentácií. Na vernisáži výstavy, ktorú pri tejto príležitosti otvorili vo štvrtok 11. apríla t. r. vo výstavnej miestnosti MsKS v Revúcej, nájde návštevník dostatočné množstvo príkladov aj k tomu, ako sa môže inšpirovať z činnosti revúckeho spoluobčana, sedemdesiatosemročného Pavla Ferdinandyho, ktorý ani na zaslúženom dôchodku nemôže sedieť len tak, hlivejúc s rukami v lone.
Viac...
Vyše storočná tradícia organizovaného poľovníctva, ako jedného z významných pilierov občianskej spoločnosti, našla svoje opodstatnenie aj v našom regióne Gemera. Veď na jeho území sa nachádza niekoľko národných parkov, ktoré sú mimoriadne bohaté na rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, ktoré je potrebné chrániť, ale sa aj pravidelne o ne starať. Svoju úlohu pri tom zastávajú aj poľovnícke združenia, ktoré si v tejto súvislosti plnia svoju nezastupiteľnú úlohu. Svedčia o tom ich pravidelne organizované výstavy poľovníckych trofejí, ktoré sa každoročne aj na tomto území organizujú. Mnohí členovia organizovaní v takýchto združeniach sa takto môžu prezentovať nielen v oblasti starostlivosti o poľovnú zver, ale pochváliť sa i so svojimi najkrajšími úlovkami, ktoré získali za predchádzajúce obdobie. Jednou z takých bola aj výstava v kultúrnom dome v Revúčke v polovici marca t. r., ktorá je mestskou časťou okresného mesta Revúca. Napriek tomu, že výstavnícke poľovnícke trofeje boli prezentované iba tri dni, podarilo sa nášmu spolupracovníkovi Petrovi Pobočekovi objektívom zdokumentovať túto výstavu a zachytiť z nej niektoré zaujímavé trofeje.
Pavel Ferdinandy, majster ľudovej umeleckej výroby z Revúcej a jeho výstavka Niečo málo o svadobných čakanoch a fokošoch
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva na stretnutie s majstrom ľudovej umeleckej výroby PAVLOM FERDINANDYM a prezentáciu najnovšej, šiestej brožúry zo série plánovaných dvanástich zväzkov pod názvom NIEČO MÁLO O... tentoraz NIEČO MÁLO O SVADOBNÝCH ČAKANOCH A FOKOŠOCH vo štvrtok 11. apríla 2024 | 17.00 hod. | výstavná sieň MsKS
Usilovná, systematická a pedantná práca Pavla Ferdinandyho na tejto špeciálnej autorskej sérii si zaslúži osobitnú pozornosť, pretože ide o doteraz najsystematickejšie dielo o tomto segmente ľudovej umeleckej výroby, a to nielen v regióne Gemera a Malohontu, ale v celoštátnych proporciách. Preto sme sa v polovici edície rozhodli usporiadať túto malú výstavku a podporiť tak úsilie majstra Ferdinandyho pre úspešné naplnenie mimoriadneho verejnoprospešného zámeru.
MG: "Pavel Ferdinandy získal titul majstra ľudovej umeleckej výroby za výrobu zdobených palíc v roku 2020. V jeho portfóliu sú celodrevené palice (často s využitím samorastu) a drevené časti pastierskych palíc slúžiacich aj na chytanie a usmerňovanie zvierat, betlehemské kyjaky, poľovnícke palice a fokoše.
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,
Regionálna VÝTVARNÁ SÚŤAŽ „DIVADLO OČAMI DETÍ“ v Revúcej
Napísal(a) N. Durančíková
Regionálna výtvarná súťaž má za sebou 27. ročník. Organizátormi tejto súťaže sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia BBSK a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Práve v MsKS v Revúcej sa konalo vyhodnotenie a vernisáž výstavky najlepších vybraných prác. Celkovo sa do súťaže zapojilo rekordných 273 prác.
V úvode moderátor Juraj Genčanský uviedol, že z tejto prehliadky prác si aj dospelí môžu niečo zobrať, a to lásku, nehu a odvahu. Porota uviedla, že im prišiel rekordný počet prác, konkrétne 273. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: prvá – materské a základné školy a druhá – základné umelecké školy.
Hodnotenie bolo pre porotu mimoriadne náročné, pretože sa tam nachádzalo množstvo zaujímavých, prepracovaných a krásnych prác, a preto boli v niektorých kategóriách a na niektorých miestach ocenení viacerí. Veľký úspech mala socha Dobbyho z Harryho Pottera, ktorý sa stal maskotom tejto výstavy.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.