Rožňava (249)
Fašiangy ožijú v Dome tradičnej kultúry Gemera priadkami z Rejdovej
Napísal(a) A. Kleinová
Fašiangové obdobie, ktoré každoročne trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, prinesie do Rožňavy vôňu tradícií, chutí a ľudovej kultúry. Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých priaznivcov folklóru na celodenný tematický program Fašiangy s FSk Hôra Rejdová.
Podujatie sa uskutoční v stredu 4. februára 2026 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (DTKG). Už od 13.00 hod. sa v gastronomickej dielni predstavia členky folklórnej skupiny Hôra z Rejdovej, ktoré návštevníkom predvedú tradičnú prípravu fašiangových šišiek podľa starých receptov.
Podvečer, od 17.00 hod., sa program presunie do sály DTKG, kde sa diváci spolu s folklórnou skupinou Hôra prenesú do čias zimných večerov na gemerskej dedine. Scénický folklórny program Rejdovskie priadki ponúkne autentický pohľad do tzv. kúdelnej chyže – miesta, kde sa ženy stretávali pri priadkach.
Na Gemeri sa v uplynulom roku 2025 narodilo vyše 1300 detí
Napísal(a) B. Krejčíová
V uplynulom roku 2025 sa na Gemeri narodilo vyše 1300 detí. Vyplýva to z informácie, ktorou na stránku práve prispela Bianka Krejčíová, komunikačná špecialistka Nemocníc Penta Hospital. Pozrime sa preto bližšie do našich jednotlivých nemocníc v tomto regióne. Všimnite si aj najčastejšie rodné mená, ktorými v týchto nemocniciach chlapcov, či dievčatá pokrstili. Popri tradičných menách rodičia dali svojím deťom veru aj netradičné mená.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 524 detí. Na svet prišlo 276 chlapcov a 248 dievčat. Štyri mamičky si z pôrodnice odniesli dvojičky.
Najčastejšími chlapčenskými menami, ktoré rodičia pre svojich novorodencov vybrali, boli Tobias, Filip, Kristián, Samuel, Damián, Martin a Oliver. U dievčat zase dominovali mená Emma/Ema, Sofia, Nela, Vivien, Noemi, Jana i Nina.
Adventný koncert v Rožňave si zapíše už dvadsiaty druhý ročník
Napísal(a) E. Kardošová
Dňa 6. decembra 2025 o 17:00 hod. sa v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v Rožňave uskutoční už 22. ročník Adventného koncertu – tradičné podujatie, ktoré sa za roky svojho trvania stalo jedným z najobľúbenejších momentov rožňavskej adventnej atmosféry.
Hlavným organizátorom je Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave, v spolupráci s Mestom Rožňava pod záštitou primátora Michala Domika a so Základnou umeleckou školou v Rožňave.
Počas uplynulých dvoch desaťročí sa Adventné koncerty stali prirodzenou súčasťou kultúrneho kalendára OZ a mesta Rožňava. Každoročne prinášajú priestor, v ktorom sa stretávajú pedagógovia ZUŠ, študenti, hudobní hostia aj rodiny z Rožňavy a širokého okolia.
Nitky času * XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky Paličkovanie, csipkeverés, koronki v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, srdečne pozýva všetkých milovníkov tradičných textilných remesiel na XVI. ročník Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky s názvom Paličkovanie, csipkeverés, koronki. Festival sa uskutoční 20. – 22. novembra 2025 pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Slávnostné otvorenie festivalu plánujeme 21. novembra 2025 o 9.00 hod. v Dome tradičnej kultúry Gemera (DTKG) v Rožňave.
„Paličkovaná čipka z Gemera je dôkazom, že aj tie najjemnejšie nitky dokážu spájať celé generácie, regióny aj krajiny. Každý vzor nesie v sebe kus histórie, tradície a trpezlivosti, ktorá je pre našich ľudí typická.
Pripomenuli si 40 výročie existencie folklórneho súboru Haviar z Rožňavy
Napísal(a) MG od
Je tomu už 40 rokov, čo si Folklórny súbor Haviar z Rožňavy v sobotu 8.11. 2025 pripomenul okrúhle výročie svojho založenia slávnostným galaprogramom s názvom Tradícia v pohybe. Miesto na toto výročie si vybrali priestor Mestského divadla Actores, ktorého zaplnená sála pozorne sledovala jednotlivé folklórne vystúpenia.
Súbor sa zameriava predošetkým na folklórny materiál najmä z oblasti horného Gemera, no vo svojom repertoári prezentuje aj tance z iných regiónov Slovenska. Vedenie súboru teší najmä to, že počas existencie súboru sa v jeho radoch vystriedalo už množstvo tanečníkov, spevákov a hudobníkov, ktorí pochádzajú nielen z Rožňavy, ale aj z jej blízkeho okolia. Aj preto sa môže pochváliť vekovým rozsahom členov, ktorý siaha od troch až do 82 rokov.
V sobotu 18. októbra 2025 sa Kongresová sála na druhom poschodí rožňavskej radnice zaplnila detským smiechom, krojmi a energiou mladých tanečníkov. Konal sa 4. Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, ktorý priniesol pestrú mozaiku hudby, spevu a tanca z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
Publikum si mohlo vychutnať vystúpenia detských ľudových hudieb – nechýbali Lúčka z Rožňavy, Vadgesztenyék, Tücsök a Cinegék, Kis Sajó, Mrzukanti či Haviar. Pôvodne ohlásená Pouhorčanka z Pohronskej Polhory sa, žiaľ, pre vysokú chorobnosť nezúčastnila.
Jedným z vrcholov programu bol zahraničný hosť – DFS Kisvirgonc Táncegyüttes z Báčky Topoľe v Srbsku. Mladí tanečníci z Maďarska predviedli temperamentné tance z oblasti Hajdúságu a svojím výkonom doslova strhli publikum.
Štvrtý medzinárodný festival detských folklórnych súborov víta Rožňava
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa už čoskoro stane centrom radosti, hudby a tanca v podaní najmladších folkloristov. V sobotu 18. októbra 2025 o 14.00 hod. sa v kongresovej sále Radnice na Námestí baníkov 32 uskutoční 4. ročník Medzinárodného festivalu detských folklórnych súborov. Organizátorom je Mesto Rožňava a podujatie sa koná s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.
Festival si za krátky čas našiel pevné miesto v kultúrnom kalendári mesta. Predchádzajúce ročníky ukázali, že detský folklór dokáže naplniť sálu energiou, autentickými piesňami, tancami a veselou atmosférou. Rožňava sa stala miestom, kde sa stretávajú detské súbory nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Práve medzinárodný rozmer festivalu robí z tohto podujatia unikátnu udalosť, ktorá spája kultúry a podporuje priateľstvá medzi deťmi.
Prvá analógová vesmírna stanica na Slovensku štartuje v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
V Rožňave štartuje unikátny projekt Cosmic Region – Kozmický región. Hvezdáreň v Rožňave, organizačná súčasť Gemerského osvetového strediska – kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja – 17. októbra 2025 slávnostne otvorí Analógovú stanicu simulovaných vesmírnych misií s centrom riadenia, prvé zariadenie svojho druhu na Slovensku.
Tento prelomový projekt, podporený Košickým samosprávnym krajom sumou takmer 50 000 eur v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie, mení rožňavskú hvezdáreň na tréningovú a výskumnú základňu analógových astronautov.
Svet kovačického insitného umenia sa predstaví na výstave v Rožňave
Napísal(a) K. Roxerová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na slávnostné otvorenie výstavy Svet kovačického insitného umenia. Otvorenie výstavy sa uskutoční v piatok 1. 8. 2025 o 16:00 v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava).
Výstava predstavuje výber z tvorby zakladateľov i súčasných predstaviteľov svetoznámeho maliarskeho fenoménu – kovačickej insity, ktorého korene siahajú do konca 30. rokov 20. storočia. Tento špecifický výtvarný prejav neškolených umelcov, prevažne Slovákov žijúcich vo Vojvodine, v okolí obce Kovačica (Srbsko), je jedinečným svedectvom o každodennom živote, práci a zvykoch dedinského prostredia. Vznikol na prelome tradičného a moderného spôsobu života. Diela pôsobia ako spomienky ukotvené v čase – verné svetu, ktorý sa už možno pominul, no ich úprimná obraznosť stále oslovuje dnešného diváka cez city, nostalgiu a kolektívnu pamäť.
CINEAMA 2025 - Festival amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK), organizuje v piatok 20. júna 2025 krajskú súťaž a prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2025. Podujatie sa uskutoční od 9:00 hod. v Rožňave v sále Kina Apollo (Betliarska 8) a predstaví 26 filmov rôznych žánrov.
Tento ročník je 33. celoslovenskou súťažou amatérskeho filmu, v Rožňave sa krajské kolo uskutočňuje už 29. krát. Filmy sú rozdelené do troch kategórií podľa veku autorov: 6 filmov v kategórii do 16 rokov, 16 filmov v kategórii 16 až 21 rokov a 4 filmy autorov v kategórii nad 21 rokov. Zastúpené sú všetky žánre od obľúbených animovaných filmov, cez experimenty, videoklipy, až po hrané a dokumentárne filmy a publicistiku.
Viac...
Leto v Rožňave bude opäť patriť kultúre, hudbe a podujatiam pod holým nebom! Mesto Rožňava pripravilo pestrý program na obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2025, ktoré ponúkne široké spektrum zážitkov pre všetky vekové kategórie – od koncertov v historickom centre, cez komorné vystúpenia v zelenej oáze mesta, až po nedeľné popoludnia plné detského smiechu a rodinnej pohody.
Kultúrne leto otvorí 28. júna o 11:00 už štvrtý ročník obľúbeného Gastro Gemer Festu s podtitulom „Jedlo spája“, ktorý spojí chuť tradičných špecialít s dobrou náladou. Pôjde o súťaž vo varení jedál na spoločnú tému „Tradičná kuchyňa“, kde každé družstvo pripraví jedlá podľa vlastného výberu, a to nielen pre porotu, ale aj pre verejnosť.
Degustácia bude prebiehať formou špeciálneho platidla „Gemerský gastroš“, pričom 1 kus v hodnote 2 eurá zodpovedá jednej porcii. Až 50 % výťažku z predaja gastrošov poputuje na podporu sociálne slabších, pričom prostriedky prerozdelí Odbor sociálnych vecí.
Noví nositelia značky Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja
Napísal(a) A. Kleinová
Dňa 26. mája 2025 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutočnilo zasadnutie Certifikačnej komisie, ktoré rozhodlo o udelení značiek Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja. Zo 42 prihlásených získalo ocenenie 31 výrobcov, ktorých produkty reprezentujú poctivé remeslo, kvalitu a väzbu na región.
„Podpora regionálnych a tradičných výrobkov nie je len o označení pôvodu – je to ocenenie poctivej práce, zručnosti a identity nášho kraja. Som hrdý, že Košický samosprávny kraj môže stáť za týmito výnimočnými ľuďmi a ich tvorbou,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Certifikačný proces prebiehal v spolupráci s Remeselníckym inkubátorom RINK pri Gemerskom osvetovom stredisku, ktorý poskytol metodické konzultácie, odbornú podporu a pomoc s formuláciou prihlášok. Práve vďaka systematickej starostlivosti a zrozumiteľným pravidlám bolo možné do hodnotenia zaradiť rozmanitú škálu výrobkov – od keramiky, cez včelárske produkty, až po ručne tkaný textil. Až 38 druhov výrobkov získalo značku Regionálny produkt, Tradičný výrobok podľa jednotlivých regiónov bol udelený sedemkrát na Gemer, trikrát na Zemplín, dvakrát do Abova a jedenkrát na Spiš.
AstroRoadShow sa blíži a začne už 4. júna v Rožňave
Napísal(a) K. Roxerová
Tohtoročná vesmírna tour začne 4. júna v Rožňave (Dom tradičnej kultúry Gemera), pokračovať bude 11. júna v OC Madaras v Spišskej Novej Vsi a vyvrcholí 20. júna v OC Optima v Košiciach, kde bude na návštevníkov čakať špeciálny hosť– známa meteorologička a klimatologička Miriam Jarošová. Tá návštevníkom prezradí, ako fungujú javy v atmosfére našej planéty – od slnečných lúčov až po búrkové oblaky.
„AstroRoadShow je výnimočný projekt, ktorý spája vedu, vzdelávanie a kultúru spôsobom, aký dokáže osloviť všetky generácie. Som rád, že kultúrne organizácie nášho kraja opäť spojili sily a prinášajú obyvateľom Košického kraja jedinečný pohľad na vesmír – pútavo, interaktívne a zrozumiteľne. Aj takéto podujatia dokazujú, že veda má svoje miesto v každodennom živote a dokáže byť skutočne inšpirujúca,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Mesto Rožňava pripravuje veľkolepý Deň detí plný zážitkov a hrdinov
Napísal(a) R. Šimko
Rožňava sa aj tento rok pripojí k mestám, ktoré nezabúdajú na svojich najmenších občanov. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripravuje mesto Rožňava v spolupráci so záchrannými zložkami a Ozbrojenými silami Slovenskej republiky pestrý program pre deti, ktorý sa uskutoční v piatok 30. mája 2025 na futbalovom štadióne.
Od deviatej hodiny rannej až do pol jednej popoludní budú mať deti možnosť zažiť dopoludnie plné zábavy, pohybu, ale aj poučenia. Počas Medzinárodného dňa detí sa predstavia hasiči, policajti, vojaci, mestská polícia či Červený kríž. Návštevníci si budú môcť pozrieť techniku, ktorú títo profesionáli každodenne používajú pri svojej práci. Deti si zblízka obzrú hasičské a policajné autá, vojenskú techniku, špeciálne vozidlá a ukážkový výstroj.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-