V delegácii SZPB mal zastúpenie aj Gemer. Bol v nej podpredseda Ústrednej rady SZPB pán Norbert Lacko, bývalý predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave a JUDr. Jozef Pupala, predseda redakčnej rady periodika SZPB – Bojovník a člen predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote.
Po príchode do Plzne a ubytovaní v internáte uvedeného gymnázia sa obidve delegácie zišli 19.9.2018 o 19.00 na spoločné rokovanie. Počas rokovania prišiel pozdraviť obidve delegácie hejtman Plzeňského kraja Ing. Jozef Bernárd, ktorý účastníkov stretnutia privítal na pôde kraja a krajského mesta.
Pri predstavovaní pána hejtmana predseda ÚV ČSBS Ing. Jaroslav Vodička zdôraznil, že pán hejtman bol pôvodným povolaním vyučený frézar v Strednej odbornej škole n. p. Škoda Plzeň a postupne sa prepracoval až na generálneho riaditeľa Škody Plzeň. Má osobnú zásluhu na tom, že tento podnik neskrachoval a dnes patrí opäť k uznávanej prosperujúcej firme. V roku 2016 vo voľbách bol zvolený za krajského hejtmana Plzeňského kraja, keď predtým sa vzdal funkcie generálneho riaditeľa Škody Plzeň.
Po konštruktívnej besede s pánom hejtmanom o poslaní a význame protifašistických organizácií zástupcovia oboch delegácií prezentovali svoje návrhy na spoločné vyhlásenie, ktorých text účastníci obdržali k pripomienkovaniu a na druhý deň mali s pripomienkami navrhnúť jeho prijatie.
Dňa 20.9.2018 v dopoludňajších hodinách pokračovalo spoločné rokovanie, na ktorom obidva výbory odovzdali niektorým svojim členom vyznamenania pri príležitosti životných jubileií a dlhoročnú prácu vo svojich organizáciách. Od 10.00 do 12.00 sa všetci účastníci presunuli k exkurzii podniku Bohemia sekt s následnou koštovkou tohto výrobku.
Popoludní sa účastníci rokovania presunuli do Starého Plzenca, kde položili vence k pamätníku vyhnaných československých občanov z pohraničia v roku 1938 po Mníchovskej dohode. Pamätník týchto obetí bol odhalený v Plzni neďaleko väznice Na Borech.
Z príhovorov ma zaujal príhovor člena výboru Matice Čech, Moravy a Slezska – spolku politických väzňov Ing. Františka Reichla, ktorý zdôraznil snahy o prepisovanie histórie väčšiny súčasných historikov. Ocenil, že vlastenecké organizácie ako Český zväz bojovníkov za slobodu a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov otvorene proti tomuto prekrúcaniu dejín vystupujú a uchovávajú pamiatku a historickú pamäť, udržovaním pamätníkov padlých vojakov Červenej armády, ale aj obetí nezmyselného bombardovania 26.4.1945 Škodových závodov v Plzni, na Slovensku Apolky v Bratislave, našich ochrancov hraníc do roku 1938, ale aj 30-tich plzeňských občanov padlých počas povstania proti nemeckým okupantom v máji 1945.
Pripomenul, že český národ nikdy nezabudne na Jana Husa, Jana Sladkého Kozinu, Júliusa Fučíka a ďalších ochrancov prostých ľudí a českého národa. Podotkol, že obdobné pamätníky násilného odsunu československých občanov z pohraničia sú aj v Jeseníkoch a pripravuje sa odhalenie pamätníka aj v Brne. Tieto pamätníky sú nevyhnutné, aby pripomínali nasledujúcim generáciam, aké obete museli naši predkovia priniesť, aby sa zbavili okupácie nemeckými nacistami. Je to žiadúce najmä dnes, kedy opäť pochodujú „hnedokošeľníci“, napríklad v Brne, kde sa mal konať zraz „Sudetendeutsche Landsmannschaft-u“, a podobne. Pripomenul, že nacisti na sever od Brna vysťahovali 32 obcí, aby do nich nasťahovali nemeckých občanov. Niečo podobné sa nesmie opakovať a preto sa musia spojiť všetky vlastenecké organizácie v boji proti nastupujúcej reštaurácii fašizmu!
Po skončení pietneho zhromaždenia pri spomínanom pamätníku sa obidve delegácie presunuli do Pivárne pivovaru Prazdroj na večeru a koštovku pravého Prazdroja. Po príchode na ubytovňu sa obidve delegácie zišli k odsúhlaseniu spoločného vyhlásenia. Záver posledného večera patril neformálnej duskusii a kultúrnému programu.
Obidve delegácie sa dohodli, že je potrebné takéto stretnutia pripraviť každý rok striedavo v Čechách a na Slovensku za účelom prerokovania spoločných aktuálných otázok.
Dňa 21.9.2019 po raňajkách a rozlúčke sme nastúpili cestu domov.
Foto autor príspevku:
JUDr. Jozef Pupala

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-