V delegácii SZPB mal zastúpenie aj Gemer. Bol v nej podpredseda Ústrednej rady SZPB pán Norbert Lacko, bývalý predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave a JUDr. Jozef Pupala, predseda redakčnej rady periodika SZPB – Bojovník a člen predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote.
Po príchode do Plzne a ubytovaní v internáte uvedeného gymnázia sa obidve delegácie zišli 19.9.2018 o 19.00 na spoločné rokovanie. Počas rokovania prišiel pozdraviť obidve delegácie hejtman Plzeňského kraja Ing. Jozef Bernárd, ktorý účastníkov stretnutia privítal na pôde kraja a krajského mesta.
Pri predstavovaní pána hejtmana predseda ÚV ČSBS Ing. Jaroslav Vodička zdôraznil, že pán hejtman bol pôvodným povolaním vyučený frézar v Strednej odbornej škole n. p. Škoda Plzeň a postupne sa prepracoval až na generálneho riaditeľa Škody Plzeň. Má osobnú zásluhu na tom, že tento podnik neskrachoval a dnes patrí opäť k uznávanej prosperujúcej firme. V roku 2016 vo voľbách bol zvolený za krajského hejtmana Plzeňského kraja, keď predtým sa vzdal funkcie generálneho riaditeľa Škody Plzeň.
Po konštruktívnej besede s pánom hejtmanom o poslaní a význame protifašistických organizácií zástupcovia oboch delegácií prezentovali svoje návrhy na spoločné vyhlásenie, ktorých text účastníci obdržali k pripomienkovaniu a na druhý deň mali s pripomienkami navrhnúť jeho prijatie.
Dňa 20.9.2018 v dopoludňajších hodinách pokračovalo spoločné rokovanie, na ktorom obidva výbory odovzdali niektorým svojim členom vyznamenania pri príležitosti životných jubileií a dlhoročnú prácu vo svojich organizáciách. Od 10.00 do 12.00 sa všetci účastníci presunuli k exkurzii podniku Bohemia sekt s následnou koštovkou tohto výrobku.
Popoludní sa účastníci rokovania presunuli do Starého Plzenca, kde položili vence k pamätníku vyhnaných československých občanov z pohraničia v roku 1938 po Mníchovskej dohode. Pamätník týchto obetí bol odhalený v Plzni neďaleko väznice Na Borech.
Z príhovorov ma zaujal príhovor člena výboru Matice Čech, Moravy a Slezska – spolku politických väzňov Ing. Františka Reichla, ktorý zdôraznil snahy o prepisovanie histórie väčšiny súčasných historikov. Ocenil, že vlastenecké organizácie ako Český zväz bojovníkov za slobodu a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov otvorene proti tomuto prekrúcaniu dejín vystupujú a uchovávajú pamiatku a historickú pamäť, udržovaním pamätníkov padlých vojakov Červenej armády, ale aj obetí nezmyselného bombardovania 26.4.1945 Škodových závodov v Plzni, na Slovensku Apolky v Bratislave, našich ochrancov hraníc do roku 1938, ale aj 30-tich plzeňských občanov padlých počas povstania proti nemeckým okupantom v máji 1945.
Pripomenul, že český národ nikdy nezabudne na Jana Husa, Jana Sladkého Kozinu, Júliusa Fučíka a ďalších ochrancov prostých ľudí a českého národa. Podotkol, že obdobné pamätníky násilného odsunu československých občanov z pohraničia sú aj v Jeseníkoch a pripravuje sa odhalenie pamätníka aj v Brne. Tieto pamätníky sú nevyhnutné, aby pripomínali nasledujúcim generáciam, aké obete museli naši predkovia priniesť, aby sa zbavili okupácie nemeckými nacistami. Je to žiadúce najmä dnes, kedy opäť pochodujú „hnedokošeľníci“, napríklad v Brne, kde sa mal konať zraz „Sudetendeutsche Landsmannschaft-u“, a podobne. Pripomenul, že nacisti na sever od Brna vysťahovali 32 obcí, aby do nich nasťahovali nemeckých občanov. Niečo podobné sa nesmie opakovať a preto sa musia spojiť všetky vlastenecké organizácie v boji proti nastupujúcej reštaurácii fašizmu!
Po skončení pietneho zhromaždenia pri spomínanom pamätníku sa obidve delegácie presunuli do Pivárne pivovaru Prazdroj na večeru a koštovku pravého Prazdroja. Po príchode na ubytovňu sa obidve delegácie zišli k odsúhlaseniu spoločného vyhlásenia. Záver posledného večera patril neformálnej duskusii a kultúrnému programu.
Obidve delegácie sa dohodli, že je potrebné takéto stretnutia pripraviť každý rok striedavo v Čechách a na Slovensku za účelom prerokovania spoločných aktuálných otázok.
Dňa 21.9.2019 po raňajkách a rozlúčke sme nastúpili cestu domov.
Foto autor príspevku:
JUDr. Jozef Pupala
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-