Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Rožňave
R o ž ň a v a – Samotné oslavy 79. výročia oslobodenia Rožňavy Červenou armádou boli 23.1.2024 a začali presne o 11:00 hodine na Námestí baníkov pred Radnicou.

Po odznení Slovenskej hymny, celý program uvádzala riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave pani Mgr. Monika Kerekešová, ktorá upozornila všetkých prítomných na to, že túto akciu – oslavy oslobodenia mesta Rožňavy pravidelne organizuje mesto Rožňava a členovia občianskeho združenia SZPB, ktorí majú najväčší podiel na tom, aby sa pripomínali dni oslobodenia Červenou armádou. K prítomným občanom sa prihovoril primátor mesta Rožňava Michal Domik. Po ňom vystúpil so svojím príhovorom za oblastný výbor SZPB v Rožňave a základnú organizáciu SZPB predseda ZO SZPB partizána Tótha Ing. Milan Malček a veliteľ posádky v zastúpení pplk. Ing. Norbert Hutka. Samotného pietneho aktu sa celkovo zúčastnilo 78 občanov mesta Rožňavy.

Pri kladení vencov boli členovia ZO SZPB po predstaviteľoch mesta, verejnej a štátnej správy druhí v poradí, ktorí sa zúčastnili kladenia vencov. Oblastná organizácia SZPB prispela pri
pietnom akte jedným vencom a ZO SZPB partizána Tótha jednou kyticou. Z radov ZO SZPB sa osláv zúčastnili piati členovia výboru ZO a 21 členov ZO v celkovom počte 26. Pri oslavách v uvedený deň sa zúčastnilo 27 žiakov zo Základnej školy Zlatá ulica s jej riaditeľom Mgr. Richardom Söllöszom a traja žiaci z Gymnázia P. J. Šafárika Rožňava. Veľmi dôležité bolo to, že boli pripomenuté dôležité pravdivé fakty z obdobia 2. svetovej vojny a oslobodzovania mesta Rožňavy. Priebeh osláv bol zdokumentovaný zamestnancami regionálneho televízneho vysielania RVTV a pracovníkom mestského úradu pánom Podrackým. Fotograficky bol priebeh pietneho aktu a osláv zaznamenaný zamestnankyňou mestského úradu Erikou Švedovou. Počas osláv nebol zaznamenaný žiadny incident, alebo provokácia, ktorá by narušila dôstojný priebeh osláv.
Ing. Milan Malček,
predseda ZO SZPB partizána Tótha
Fotografie: RVTV
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria9ea9d5dc8b
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Revúcej

R e v ú c a - Písal sa 25. január 1945. Práve v tento deň pred 79 rokmi sa obyvatelia okresného mesta na strednom Gemeri Revúca dočkali oslobodenia. Pri tejto príležitosti sme sa zišli na pietnej spomienke pred pamätníkom venovanom bojovníkom a obetiam SNP na Námestí slobody. Pripomenuli sme si udalosti a poďakovali sa sovietskym a rumunským vojakom – hrdinom z 2. ukrajinského frontu. Poďakovanie patrí každému padlému partizánovi a všetkým účastníkom odboja, vďaka ktorým prišla sloboda a vytúžený koniec 2. svetovej vojny vojny až k nám.
Podujatie pripravili mesto Revúca s primátorom Ing. Júliusom Buchtom spoločne s miestnou organizáciou SZPB Revúca a jej predsedom JUDr. Jánom Kochanom a pracovníkmi MKS Revúca. Spomienkovú slávnosť slovne sprevádzal pán Juraj Genčanský. Pásmom študentov z Gymnázia M. Kukučína sme si nostalgicky pripomenuli ťažké a smutné chvíle až po deň slobody. Pán primátor Buchta vo svojom príhovore pripomenul udalosti týchto dejín z II. svetovej vojny v našom regióne. Za účasti hostí: prednostky Okresného úradu v Revúcej pani Mgr. Zuzany Nosáľovej, JUDr. Juraja Bernára, predsedu Oblastného výboru Rožňava a Valérie Soldanovej, predsedníčky RK obv. SZPB Rožňava, členov SZPB v Revúcej, obyvateľov mesta, žiakov a študentov sa položili vence a kvety k pamätníku.

Po skončení dôstojnej spomienky sa hostia a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Revúca presunuli do Domu kultúry na výročnú členskú schôdzu. V bodoch členskej schôdze bolo aj zhodnotenie činností a akcií za rok 2023 a úlohy a plán akcií na r. 2024, ktoré navrhol výbor SZPB. Pán Juraj Bernár odovzdal pánovi Kochanovi ocenenie za vernosť a dlhoročnú aktívnu činnosť v štruktúrach SZPB. V kľudnej a príjemnej atmosfére účastníkov pozdravil svojím spevom spevokol Úsvit pri JDS Revúca.
„Je dôležité, aby sme nezabúdali na túto históriu a poučili sa z nej. Aby sa táto najväčšia tragédia v dejinách ľudstva už nikdy viac nezopakovala.“
Ján Kochan,
predseda ZO SZPB arm. gen. Viesta
Autor fotografií Ondrej Števko
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria755d3a0587
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Dobšinej
Mesto Dobšiná bola v rokoch 2. svetovej vojny okresným mestom na Gemeri, pretože Rožňava po Mníchovskej zrade patrila Maďarsku až do roku 1945. AJ preto uverejňujeme príspevok z osláv 79. výročia oslobodenia z tohoto mesta.
D o b š i n á - Aj v Dobšinej si jeho obyvatelia v januárových dňoch pripomenuli 79. výročie oslobodenia. Informáciu o tom uverejnili miestne internetové noviny, z ktorých sme sa dozvedeli, že spomienkovú slávnosť na počesť výročia zorganizovalo už 25. januára 2024 Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na Námestí baníkov, kde je inštalovaná pamätná tabuľa pripomínajúca udalosť oslobodenia, držali čestnú stráž členovia baníckeho združenia Bruderschaft, ktorí takto vzdali hold pamiatke padlých počas bojov v druhej svetovej vojne a osloboditeľom mesta. Oslavy potom pokračovali v sále miestneho kultúrneho domu.
Predsedníčka ZO SZPB v Dobšinej pani Mária Novotná vo svojom slávnostnom prejave priblížila historické súvislosti, ktoré sa viažu k Dobšinej a jej okoliu počas dní oslobodzovania. Pamätným dňom pre Dobšinú je 27. január 1945 kedy bola Dobšiná oslobodená vojskami Červenej armády, ale tiež v rovnaký deň boli oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim – Brezinky).
„V mestskej kronike je zapísané, že 27. januára 1945 vstúpili na územie mesta ako prvé rumunské jednotky bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu,“ spomenula vo svojom vystúpení pani Novotná a dodala, že už: „24. januára začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú... Dňa 26. januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho.... Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov. Očakávalo sa, že do mesta ako prví prídu Rusi, no ráno 27. januára 1945 stretnutie s rumunskými oddielmi bolo veľkým prekvapením. Neskôr prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrahy mín.“ Na niektorých domoch ešte aj dnes vidieť ruské nápisy „PROVERENO – MIN NET - GROMOV“.

Na oslavách výročia oslobodenia umocnili prítomných vystúpenia detí Materskej školy na Ulici SNP, speváckej skupiny Dobšinky, žiačky miestnej umeleckej školy a Viktória Vikartovská.
Po slávnostnom programe na sledovala výročná schôdza ZO SZPB v Dobšinej, na ktorej si zvolili nové vedenie. Predsedom organizácie sa stal JUDr. Eduard Šmelko.
(Zdroj: mestoDobsina.sk)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria4360f73825

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-