Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Rožňave
R o ž ň a v a – Samotné oslavy 79. výročia oslobodenia Rožňavy Červenou armádou boli 23.1.2024 a začali presne o 11:00 hodine na Námestí baníkov pred Radnicou.

Po odznení Slovenskej hymny, celý program uvádzala riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave pani Mgr. Monika Kerekešová, ktorá upozornila všetkých prítomných na to, že túto akciu – oslavy oslobodenia mesta Rožňavy pravidelne organizuje mesto Rožňava a členovia občianskeho združenia SZPB, ktorí majú najväčší podiel na tom, aby sa pripomínali dni oslobodenia Červenou armádou. K prítomným občanom sa prihovoril primátor mesta Rožňava Michal Domik. Po ňom vystúpil so svojím príhovorom za oblastný výbor SZPB v Rožňave a základnú organizáciu SZPB predseda ZO SZPB partizána Tótha Ing. Milan Malček a veliteľ posádky v zastúpení pplk. Ing. Norbert Hutka. Samotného pietneho aktu sa celkovo zúčastnilo 78 občanov mesta Rožňavy.

Pri kladení vencov boli členovia ZO SZPB po predstaviteľoch mesta, verejnej a štátnej správy druhí v poradí, ktorí sa zúčastnili kladenia vencov. Oblastná organizácia SZPB prispela pri
pietnom akte jedným vencom a ZO SZPB partizána Tótha jednou kyticou. Z radov ZO SZPB sa osláv zúčastnili piati členovia výboru ZO a 21 členov ZO v celkovom počte 26. Pri oslavách v uvedený deň sa zúčastnilo 27 žiakov zo Základnej školy Zlatá ulica s jej riaditeľom Mgr. Richardom Söllöszom a traja žiaci z Gymnázia P. J. Šafárika Rožňava. Veľmi dôležité bolo to, že boli pripomenuté dôležité pravdivé fakty z obdobia 2. svetovej vojny a oslobodzovania mesta Rožňavy. Priebeh osláv bol zdokumentovaný zamestnancami regionálneho televízneho vysielania RVTV a pracovníkom mestského úradu pánom Podrackým. Fotograficky bol priebeh pietneho aktu a osláv zaznamenaný zamestnankyňou mestského úradu Erikou Švedovou. Počas osláv nebol zaznamenaný žiadny incident, alebo provokácia, ktorá by narušila dôstojný priebeh osláv.
Ing. Milan Malček,
predseda ZO SZPB partizána Tótha
Fotografie: RVTV
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria9ea9d5dc8b
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Revúcej

R e v ú c a - Písal sa 25. január 1945. Práve v tento deň pred 79 rokmi sa obyvatelia okresného mesta na strednom Gemeri Revúca dočkali oslobodenia. Pri tejto príležitosti sme sa zišli na pietnej spomienke pred pamätníkom venovanom bojovníkom a obetiam SNP na Námestí slobody. Pripomenuli sme si udalosti a poďakovali sa sovietskym a rumunským vojakom – hrdinom z 2. ukrajinského frontu. Poďakovanie patrí každému padlému partizánovi a všetkým účastníkom odboja, vďaka ktorým prišla sloboda a vytúžený koniec 2. svetovej vojny vojny až k nám.
Podujatie pripravili mesto Revúca s primátorom Ing. Júliusom Buchtom spoločne s miestnou organizáciou SZPB Revúca a jej predsedom JUDr. Jánom Kochanom a pracovníkmi MKS Revúca. Spomienkovú slávnosť slovne sprevádzal pán Juraj Genčanský. Pásmom študentov z Gymnázia M. Kukučína sme si nostalgicky pripomenuli ťažké a smutné chvíle až po deň slobody. Pán primátor Buchta vo svojom príhovore pripomenul udalosti týchto dejín z II. svetovej vojny v našom regióne. Za účasti hostí: prednostky Okresného úradu v Revúcej pani Mgr. Zuzany Nosáľovej, JUDr. Juraja Bernára, predsedu Oblastného výboru Rožňava a Valérie Soldanovej, predsedníčky RK obv. SZPB Rožňava, členov SZPB v Revúcej, obyvateľov mesta, žiakov a študentov sa položili vence a kvety k pamätníku.

Po skončení dôstojnej spomienky sa hostia a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Revúca presunuli do Domu kultúry na výročnú členskú schôdzu. V bodoch členskej schôdze bolo aj zhodnotenie činností a akcií za rok 2023 a úlohy a plán akcií na r. 2024, ktoré navrhol výbor SZPB. Pán Juraj Bernár odovzdal pánovi Kochanovi ocenenie za vernosť a dlhoročnú aktívnu činnosť v štruktúrach SZPB. V kľudnej a príjemnej atmosfére účastníkov pozdravil svojím spevom spevokol Úsvit pri JDS Revúca.
„Je dôležité, aby sme nezabúdali na túto históriu a poučili sa z nej. Aby sa táto najväčšia tragédia v dejinách ľudstva už nikdy viac nezopakovala.“
Ján Kochan,
predseda ZO SZPB arm. gen. Viesta
Autor fotografií Ondrej Števko
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria755d3a0587
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Dobšinej
Mesto Dobšiná bola v rokoch 2. svetovej vojny okresným mestom na Gemeri, pretože Rožňava po Mníchovskej zrade patrila Maďarsku až do roku 1945. AJ preto uverejňujeme príspevok z osláv 79. výročia oslobodenia z tohoto mesta.
D o b š i n á - Aj v Dobšinej si jeho obyvatelia v januárových dňoch pripomenuli 79. výročie oslobodenia. Informáciu o tom uverejnili miestne internetové noviny, z ktorých sme sa dozvedeli, že spomienkovú slávnosť na počesť výročia zorganizovalo už 25. januára 2024 Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na Námestí baníkov, kde je inštalovaná pamätná tabuľa pripomínajúca udalosť oslobodenia, držali čestnú stráž členovia baníckeho združenia Bruderschaft, ktorí takto vzdali hold pamiatke padlých počas bojov v druhej svetovej vojne a osloboditeľom mesta. Oslavy potom pokračovali v sále miestneho kultúrneho domu.
Predsedníčka ZO SZPB v Dobšinej pani Mária Novotná vo svojom slávnostnom prejave priblížila historické súvislosti, ktoré sa viažu k Dobšinej a jej okoliu počas dní oslobodzovania. Pamätným dňom pre Dobšinú je 27. január 1945 kedy bola Dobšiná oslobodená vojskami Červenej armády, ale tiež v rovnaký deň boli oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim – Brezinky).
„V mestskej kronike je zapísané, že 27. januára 1945 vstúpili na územie mesta ako prvé rumunské jednotky bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu,“ spomenula vo svojom vystúpení pani Novotná a dodala, že už: „24. januára začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú... Dňa 26. januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho.... Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov. Očakávalo sa, že do mesta ako prví prídu Rusi, no ráno 27. januára 1945 stretnutie s rumunskými oddielmi bolo veľkým prekvapením. Neskôr prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrahy mín.“ Na niektorých domoch ešte aj dnes vidieť ruské nápisy „PROVERENO – MIN NET - GROMOV“.

Na oslavách výročia oslobodenia umocnili prítomných vystúpenia detí Materskej školy na Ulici SNP, speváckej skupiny Dobšinky, žiačky miestnej umeleckej školy a Viktória Vikartovská.
Po slávnostnom programe na sledovala výročná schôdza ZO SZPB v Dobšinej, na ktorej si zvolili nové vedenie. Predsedom organizácie sa stal JUDr. Eduard Šmelko.
(Zdroj: mestoDobsina.sk)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria4360f73825

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-