Jeho tvorba je pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: Neha (2001), Polarity (2004), Stopy (2005), Dotyky (2007), Belasý sen (2008), Ráno s hrdličkami (2009), Iba pošepky (2010), Nočné básnenie (2011). Okrem uvedených zbierok našiel si čas aj na písanie kroniky mesta Tisovec a slovného a lyrického doprovodu k obrazovej publikácii s názvom Tisovec, mesto pod Hradovou (2007). Niektoré jeho básne zhudobnil významný predstaviteľ hudobného života na Slovensku a hudobný skladateľ Juraj Hatrík pod názvom Tri venovania - triptych pre alt, bas a komorný orchester na texty Františka Bábelu (Modlitba za lásku, Stopy a Nezabudol som), ktoré vyšli aj ako notový materiál pre nižšie hlasy a klavír v roku 2006 a 2010. V svojom reportoári má skladbu aj Štátny komorný orchester Žilina, ktorý ju uviedol aj na koncerte v Tisovci v septembri 2009.
Vo svojej prvej zbierke Neha uverejnil báseň o Muráni. Ako každý, kto nadlho odíde zo svojho rodného krbu a zakotví v inom prostredí. Nemusí byť ani veľmi ďaleko, ale stále naň spomína. Tak, ako on, ako autor básne, ktorej dal názov Prisnil sa mi...
|
František Bábela:
Tam na Pajte medzi sosničkami Srdnatý a bdelý otec náš Neďaleko v dome na majeri Šli roky. Obmieňal sa slnovrat. 15. november 1997 |
František Bábela:
Keď som list čítal, September 1998 |
MAJ GEMER
{gallery}kultura/umenie/babela{/gallery}
{jcomments on}
































Na stránke Maj Gemer sa pred pár týždňami začalo objavovať nové autorské meno - František Bábela. Pozornejší návštevníci si istotne všimli, že je autorom viacerých básní, ale aj poviedok. Povedzme si o ňom niečo bližšie. PhDr. František Bábela patrí medzi mojich najstarších autorov, čo sa týka fyzického veku. Narodil sa 16. mája 1928 v Muráni, bol stredoškolským profesorom. Gymnázium vyštudoval v Tisovci (1939-1947), štúdium slovenčiny a filozofie absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1947-1951). Pôsobil na Gymnáziu v Tisovci (1951-1953), po jeho zrušení a po dvojročnej vojenskej základnej službe na priemyselnej škole v Tisovci, pôvodne hutníckej,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.