kliny.
Neviem,
koľkokrát za život
do srdca
uderili.

|
-1- Keď jeseň žlté listy píše tým svojim vtáčikom za more, ja som si s touto piesňou prišiel, ktorá raz musí prebolieť.
Ďakujem, láska, za to krásne, čo dala si mi do dlaní. V horúcich letách možno za sneh, za svetlo skorých svitaní.
Nie je to v nás, je to mimo nás. V tom večnom kotle, kde sa varí čas. No prv, než to v ňom všetko skolotá, premieša obsah nášho života.
Už tichý vietor lístím máva a vraví zbohom jeseni. No v srdciach, ktoré plačú za nás, cícerčok lásky pramení.
Tá ostáva tu ako stromy do zeme pevne vsadené. Čas v rukách sa nám začal mrviť pod ťažkou nohou nádeje.
Možno vykypel spod pokrievky a v pahrebe sa vyparil. Ale ak v nás bol veľmi tenký, dokázal iba poraniť.
|
-2- Slnko má stále žltý spln. My nie sme večne mladí. A láska z našich čistých zŕn si svoje hriadky sadí.
A vtedy jej je najlepšie, keď si kus teba odtne. Lúska z nás krátke rešerše písané v noci potme.
Ja sa ťa nikdy nezbavím, pre mňa si aj dnes mladá. Piskľavý vietor z mojich zím ťa ešte stále hľadá.
Vážená dáma, krásne je, že slnko vždy je v splne, že občas sa mi usmeje a občas z neho trniem.
To mi tak život tidliká, aby mi nebolo smutno. Je to spev? Možno králika po krku rukou utlo.
Aj roky majú kladivo a tlčú do nás kliny. Neviem, koľkokrát za život do srdca uderili.
|
-3- Kým som ešte na tejto strane rieky a mám ruky zo života prázdne, rád by som sa, rád podelil s niekým so všetkým, čo ostalo mi na dne.
S trochou lásky k priateľom a blízkym, veď som ich mal prenesmierne rád. Nerátal som straty ani zisky, ale chcel som predovšetkým dať.
S trochou viery, že sme tu len chvíľu a vrchy nám hlavy prevýšia. Neprišli sme, iba na hostinu. Treba zniesť aj ostne černičia.
A s nádejou, že naplním dobrom srdcia detí, ba možno aj vnukov. Aby sme sa priblížili k obrom. Tým, čo sú v nás krotkí ako smútok. |
(Zo zbierky Ondrej Nagaj: Šepotance, vydal Vegaprint, sro, Mošovce 2013)
{jcomments on}
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-