
Peter Mirvaj sa narodil sa v roku 1944 v Čiernej Lehote. Jeho otec bol elektrikár, neskôr hlavný energetik v Slavošovských papierňach, kde pracovala aj jeho mama ako úradníčka. Napriek tomu, že vychodila iba meštianku, bola veľmi sčítaná, zanietená ochotnícka herečka a režisérka v divadelnom súbore Sama Chalupku v Čiernej Lehote, uznávaná aj v celoslovenskom meradle, o čom svedčí aj to, že sa jej meno dostalo i do Encyklopédie dramatických umení Slovenska. Práve ona priviedla svojho syna k literatúre. Tento vzťah sa u neho rozvíjal aj počas jeho školských rokov. Do školy chodil v Čiernej Lehote, v Slavošovciach (OSŠ), maturoval na Gymnáziu (SVŠ) v Rožňave v roku 1961. Potom študoval na pedagogickom inštitúte v Košiciach a štúdium zavŕšil na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. V roku 1964 začal učiť svoju aprobáciu (slovenský jazyk a dejepis) na Základnej škole v Jaklovciach v okrese Gelnica. Okrem pedagogickej práce publikoval aj v Učiteľských novinách, či v Historickej revue (Príjímacie skúšky – vyvrcholenie školskej práce (1984), Vyberte si z knižnice pedagogických čítaní (1995), Záhada kráľovninho oka. Portrét krásnej Nefriti (1996) a i.). Tu sa aj oženil, vybudoval dom a vychoval dve deti - syna Petra a dcéru Ninu. S výnimkou šiestich rokov, kedy pracoval na školskej správe v Spišskej Novej Vsi ako vedúci metodického oddelenia, celý svoj profesijný život strávil v Jaklovciach.
Básne píše od študentských čias. Postupne sa zbierali a ukladali do priečinka, aby v roku 2012 pričinením Divadelného súboru Jozefa Gregora Tajovského v Jaklovciach (ktorý tu od roku 1921 nepretržite funguje) vyšli knižne v básnickej zbierke „Z hĺbky duše...“ K jej obsahu a zameraniu Peter Mirvaj poznamenal: „Tie pochmúrnejšie vznikli od lanského leta, kedy vyvrcholili moje zdravotné problémy. Zdalo sa, že sa už z toho "nevylížem", tak som pociťoval potrebu rozlúčiť sa s najbližšími takouto formou.
Ale Prozreteľnosť chcela inšie, a tak som sa pozbieral a ešte fungujem...“Viac vyslovil v príhovore k svojej básnickej zbierke:
„Život je v konečnom dôsledku veľmi krátky. Ubehne ako voda medzi prstami. Ani sa nenazdáme a je tu čas zamyslieť sa nad životom, urobiť súvahu, bilancovať. Každý z nás túži zanechať po sebe nejaké posolstvo. Ono môže byť vo forme výsledkov celoživotnej práce, v potomstve, hmotných statkoch, ale aj v duchovnom odkaze.
Mojou celoživotnou záľubou bola literatúra vo všetkých jej podobách. Napĺňala ma tak, ako napĺňa priezračná voda čerstvo vykopanú studňu, ako napĺňa spev vtákov jarnú prírodu, ako napĺňa ticho lesnú húštinu...
K literatúre ma priviedla moja matka, ktorej som za to nekonečne vďačný. Môj vzťah k literatúre sa prehlboval prostredníctvom štúdia učiteľského remesla. Mojím básnickým otcom bol Miroslav Válek, krstným otcom Milan Rúfus. Obaja sú už ne pravde Božej, ale ich odkaz vo mne stále rezonuje.
Samozrejme, moje výtvory nesiahajú týmto velikánom slovenskej literatúry ani po členky. Napriek tomu ma hreje myšlienka a túžba podeliť sa so svojou záľubou a jej výsledkami aj s inými ľuďmi, ktorým je blízka táto oblasť ľudskej činnosti.
Preto som prijal ponuku priateľov z Ochotníckeho súboru Jozefa Gregora Tajovského, ktorý ma v tomto smere oslovili. Veľmi srdečne im za to ďakujem.Moja vďaka patrí aj ľuďom, ktorí pomohli uskutočniť tento zámer po materiálnej stránke a poskytli realizátorom nezištnú pomoc.
Ďakujem aj všetkým tunajším ľuďom, ktorí mi vytvorili podnetné prostredie, vhodné na rozvíjanie mojich zámerov, a vďaka ktorému tu žijem svoj pokojný život...“
Ponúkame niekoľko básní zo zbierky Z hĺbky duše... a prajeme vám pri ich čítaní pekné chvíle.
M.M.
Učiteľom
|
Dieťa je vskutku krásna nádoba, |
|
Dieťa vie byť i taká nádoba, |
|
|
|
|
|
Dotyky múzy Pred vstupom do chrámu Tálie tej božskej múzy, ktorá čaká zamatovej krásy, nádhery Zastav sa, skloň ticho hlavu, Rozprestri krídla svojej duše Chráň v sebe dotyk tejto krásy, |
|
Na rozlúčku Bola si ako nežná víla, Tak teda zbohom, krásna pani! Tak teda, adieu, smutná dáma, Neboj sa, mňa tu nezaveje, Keď na odchod ti chýba sila,
|
Zima
|
|
|
Naváľa múry snehu. |
|
Mráz zamkne riekam ústa. |
{jcomments on}
































S potešením môžeme konštatovať, že stránka Maj Gemer sa postupne rozrastá nielen o návštevníkov a čitateľov, ale aj o ďalších zaujímavých prispievateľov. Jedným z nich je aj Peter Mirvaj, rodák z Čiernej Lehoty, ktorý, aj keď ho osud zavial do susedného okresu Gelnica, ani po rokoch Gemerčanom a Čiernolehoťanom neprestal byť. Svedčia o tom aj jeho viaceré literárne návraty do rodného kraja. Čitatelia mali možnosť spoznať jeho „Lehotské balady“, ktoré zozbieral v svojej rodnej obci
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-