V prvú júlovú stredu som sa vybral z Košíc na cestu do Tisovca. Naplánovali sme si tu základňu pre naše výlety do okolia, a to na Muránsku planinu. I. diel prináša teda moje postrehy z cesty do toho milého mestečka. Najprv som sa presunul vlakom do Plešivca. Počas cesty som zachytil 861 002 EVKU (údajne už bez svojho mena) na svojom pravidelnom výkone v Haniske pri Košiciach. V Moldave nad Bodvou a v Plešivci to zas boli BERTY V Revúcej nasledovalo krátke zastavenie v miestnom obchodnom centre, kde som doplnil hlavne tekutiny. Pitný režim je v týchto dňoch veľmi dôležitý.
. Z Muráňa som sa ešte raz viezol autobusom, teraz len toť cez sedlo Dielik do Tisovca. Tu som pokecal s domácim pánom a čakal na zvyšok partie zo západu. Vo štvrtok sme našu chalúpku nechali napospas ďalšiemu horúcemu dňu a vybrali sa na Zbojská. V miestnom salaši sme sa pred plánovanou okružnou túrou ZBOJSKÁ - FABOVA HOĽA - ZBOJSKÁ posilnili miestnymi polievkami.
Pred obedom sme vyrazili v klasickom zložení 2+3(4) tentoraz posilnení i o miestnu štvornohú sprievodkyňu, ktorá si asi povedala, že má dosť naťahovačiek s detičkami a svojimi malými huňatými klbkami a potrebuje trochu vypadnúť. Na naše prekvapenie to nebolo len odbehnutie od každodenných povinností, ale poriadna celodenná túra, ktorá určite dala zabrať aj jej. Čuvačica, ako sme ju familiárne pomenovali, nás bezpečne viedla chodníkom a hlasito dávala vedieť o tom, že v lese nie sme sami.
Okolité kopce nám okrem výhľadov (žiaľ pohľad na výseky a odumreté stromy bol skľučujúci), ponúkli i čo - to zo svojich sladkých pokladov. A tak dúfam, že miestni macovia sa nebudú hnevať, že sme im trošku ubrali z lesných jahôd a borovníc. Na samotnom vrchole Fabovej hole to za pár rokov bude možno vyzerať naozaj ako na holi. Kdeže sú tie časy, keď tu vôkol boli husté lesy?
Po výstupe nasledoval už len zostup na Zbojská. V samotnom závere trošku dramaticky, ale dúfam, že bez trvalých následkov.
Čuvačica Bella nás bez problémov doviedla naspať až na salaš, kde ju už čakali jej ratolesti a nás zas miestne špeciality. Záver dňa patril krátkej dažďovej sprche s búrkovým dunením po okolitých kopcoch.
Text a foto: Igor Molnár
{gallery}priroda/vylety{/gallery}
{gallery}priroda/vylety/2{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.